V žiare horiacich akciových trhov v posledných dvoch mesiacoch takmer zanikol vývoj niečoho, čo má stále potenciál byť európskou udalosťou tohto roka, ak nie rovno dekády či celej existencie EÚ – Brexitu. Dátum referenda o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ ešte nie je známy, ale blíži sa. Povráva sa už o dátume 23. júna, hoci reálnejšie vyzerá tohtoročná jeseň. Možnosť, že by sa uskutočnilo až na budúci rok, je malá.
Ostrovné kráľovstvo malo v EÚ vždy trocha špeciálne postavenie – jasné odmietnutie eura, britský „rabat“(zľava na platby do spoločného rozpočtu), alebo všeobecná nechuť voči finančným pravidlám vymysleným vo Frankfurte či v Paríži. Pred konaním referenda sa britskí zástupcovia snažia s EÚ dohodnúť „deal“, ktorý by zmenil niektoré veci v Európe a pomohol britským voličom rozhodnúť sa za zotrvanie v únii. Po intenzívnych rokovaniach vo februári by sa predposledný týždeň tohto mesiaca mala zjaviť predfinálna podoba novej dohody. Jej nečistopis však „unikol“ – nie je to zvláštne, že takéto dokumenty unikajú takmer so 100-percentnou úspešnosťou?
Jeho podoba sa príliš nelíši od predchádzajúceho nečistopisu spred týždňa, minimálne nie v prospech britských vyjednávačov. Skôr naopak – britská pozícia utrpela straty. Premiér dostal od 130 členov strany otvorenýlist, v ktorom ho vyzývajú, aby uznal neochotu Európy pristúpiť na britské požiadavky a aby verejne podporil hlasovanie za vystúpenie. Hoci zďaleka nie 100 percent, no podpora vystúpenia u konzervatívcov je značná. Jasné stanovisko nezaujali ani opoziční labouristi.
Čo je nateraz vlastne v dohode? Spojené kráľovstvo si podľa všetkého vyrokuje možnosť diskriminovať o sociálne dávky uchádzačov z východnej Európy. No snaha vytvoriť dvojkoľajnú euro a ne-euro EÚ nesmeruje nikam. Finančné systémy mimo eurozóny nedostanú vlastný súbor regulačných zákonov, len špecifické ustanovenia v pravidlách bankovej únie. Jediný nečlenský štát nebude mať právo veta nad zákonmi, ktoré majú zasiahnuť celú EÚ. Štáty mimo eurozóny budú mať naďalej povinnosť prijať euro (alebo sa o to aspoň formálne snažiť), ak nemajú explicitnú výnimku ako Dánsko či Británia. Princíp „stále bližšej únie“ ostáva naďalej v platnosti.
Cameron sa snažil vytvoriť možnosť zvoliť si akési „uvoľnené tempo integrácie“ pre členské štáty, najmä tie mimo eurozóny, a možnosť zhodiť zo svojich pliec niektoré súčiastky EÚ bez nutnosti opustiť samotnú úniu. Tak to zatiaľ nevyzerá. Veľké zmeny vo fungovaní Európskej únie sa nechystajú. Teda okrem jednej. Vystúpenia druhej najväčšej ekonomiky.