Keď emisný škandál, tak na všetkých frontoch. Sir James Dyson – vynálezca slávneho cyklónového vysávača Dyson a zakladateľ rovnomennej spoločnosti – žaluje Bosch a Siemens. Ich vysávače vraj majú zabudované zariadenia, ktoré až zdvojnásobia príkon vysávačov v momente, keď je ich odpadové vrecko príliš plné. Tým obchádzajú európske regulácie vysávačov. Predstavitelia napadnutých firiem sa ohradili:„Všetky naše merania prebiehajú v súlade s pravidlami EÚ.“ To môže byť pravda, EÚ totiž
normované meranie príkonu vysávačov vykonáva s prázdnym odpadovým vreckom.
Nejde o nový skeč pokračovateľov zoskupenia Monthy Python, ale regulačná realita v EÚ. A James Dyson nie je škriepny starec,
ale nahnevaný biznismen. Patril totiž k najhlasnejším kritikom zavádzania „emisných“ pravidiel pre vysávače a dokonca kvôli tomu navrhoval vystúpiť z EÚ. Nové pravidlá vnímal ako lobistický útok nemeckých výrobcov proti jeho firme. Teraz vracia úder.
Čoskoro čakajme prvé štúdie o tom, koľko ľudí zomrelo vďaka prečipovaným vysávačom.
Koniec zábavy, v Grécku sa privatizuje. Očakávania sú veľké, veď vyzbierať sa má 50 miliárd eur, pričom polovica je určená
na reštrukturalizáciu bankového sektora. No grécka privatizácia skončila pre nezáujem investorov a vládne obštrukcie v rokoch 2010 až 2015 totálnym fiaskom – namiesto očakávaných 50 miliárd sa vyzbieralo len 5. Tento rok nastáva reštart, keď sa má súčasný privatizačný fond nahradiť novým, viac „akčným“ fondom. Ten bude formálne v gréckych rukách, ale pod dozorom Európskej komisie. Bez problémov to nebude.
Nemecký Fraport, záujemca o licenciu na prevádzkovanie 14 regionálnych letísk v Grécku, vyjednáva o znížení ceny. Čínsky
záujemca o prístav Piraeus trocha nečakane kúpil pred pár dňami aj významný podiel v tureckom prístave Kumport. Ten je síce o dosť menší, no je to jasný signál, že Piraeus nie je pre Číňanov jediná možná investícia v tejto časti Stredomoria.
Záujemcovia sa hlásia aj o štátnu stávkovú spoločnosť či železnice, no tým sa výpočet ako-tak zaujímavých aktív v Grécku
rýchlo skracuje. Nie že by táto krajina nemala čo ponúknuť. No pokiaľ bude nad ňou gigantické čierne mračno 180-percentného
štátneho dlhu – a tým aj hrozba bankrotu a Grexitu – riziková prirážka v cene gréckych aktív bude rovnako veľká.
Aby sa predišlo nekonečným vzplanutiam europožiaru raz tu, raz tam, eurozóna sa chce viac zomknúť. Prichádzajú aj konkrétne
kroky. Na základe Správy piatich prezidentov z júna boli v týchto dňoch zverejnené konkrétne návrhy na vytvorenie európskej
fiškálnej rady, ktorá by koordinovala národné fiškálne rady (ako je naša Rada rozpočtovej zodpovednosti). Vzniknúť majú aj
národné rady konkurencieschopnosti, ktoré zasa budú dozerať na konkurencieschopnosť krajiny. Do tretice, pohnúť by sa mala
aj spoločná ochrana bankových vkladov.
S trochou irónie to v preklade znamená, že už budeme ručiť nielen za grécke dlhy, ale aj grécke depozity.