Európska únia je silne závislá od zahraničnej ropy. Na každých 100 litrov spotrebovaných v EÚ sa až 90 litrov dovezie. Domáca produkcia ropy pritom prudko klesá – počas posledného desaťročia o viac než 50 percent. Ak únia neotočí kormidlo a nezvýši svoju produkciu alternatívnych energií – vrátane biopalív, čo je možnosť, ktorú už dlho zanedbáva – bude do roku 2030 z cudzích zdrojov pochádzať približne 95 percent jej ropy.

Problémové režimy

Súčasný stav ostáva Achillovou pätou EÚ, pretože znamená závislosť od dovozu z nestabilných a autoritárskych štátov. V roku 2014 členské štáty únie minuli za zahraničnú ropu ohromujúcich 271 miliárd eur, čo je viac ako súhrn hrubých domácich produktov Bulharska, Maďarska, Slovenska a Slovinska. Zhruba polovica týchto peňazí putovala do Ruska, na Blízky východ a do severnej Afriky.

Nielenže je tým EÚ vystavená na milosť výpadkom globálnej ponuky, ale zároveň prispieva k podpore autoritárskych vlád a upevňuje moc nepriateľských režimov – čo obmedzuje jej vlastnú schopnosť zabezpečovať efektívne a koordinované reakcie na hrozby a provokácie. Dobrým príkladom sú strasti EÚ pri snahe vytvoriť súvislé politické a ekonomické stratégie, ktorými sa vysporiada s výzvami v podobe ruského vpádu na Ukrajinu a inferna na Blízkom východe.

Silný vojenský potenciál

Nedávne rozhodnutie Veľkej Británie posilniť výdavky na obranu poukazuje na rastúce povedomie, že na presadenie európskej bezpečnosti a suverenity bude nevyhnutný silný vojenský potenciál. Kým však pretrvá závislosť od zahraničnej ropy

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.