Cestovný ruch na Slovensku môže byť „fabrikou na peniaze“. Ale aby takáto fabrika fungovala, musí mať adekvátne vstupy, výstupy a musí pracovať v optimálnom prostredí.
Široký zásah
Cestovný ruch má prierezový charakter, čiže má dosah na všetky oblasti hospodárstva, priemyslu, pôdohospodárstva, obchodu, služieb, financií, dopravy, regionálneho rozvoja, kultúry, zdravotníctva, vzdelávania, športu, ochrany životného prostredia. Taký zásah nemá žiadne iné priemyselné odvetvie. Zároveň prináša multiplikačný efekt, čo znamená, že časť tržieb vytvorených podnikmi cestovného ruchu sa opätovne spotrebúva a premieňa na spotrebné tovary a služby, financie a investičné statky. Príjmy z cestovného ruchu prechádzajú viacerými štádiami, ktoré zabezpečujú tento multiplikačný efekt. Jeho výška závisí od sortimentu služieb a tovaru, stupňa rozvoja regiónu, rozsahu importu zo zahraničia a platieb do zahraničia.
Bez mora
Problém polomŕtveho cestovného ruchu na Slovensku v dôsledku prierezovosti a multiplikačného efektu spočíva v dlhodobom nepriaznivom podnikateľskom prostredí a vo všeobecne vysokej dane z pridanej hodnoty na všetky tovary a služby. Slovensko nemá more, čiže pasivita turistu z vlastnej vôle uskutočniť trojkombináciu prenocovať-nakŕmiť-poslať na pláž je vylúčená. Turista preto vyhľadáva aktívne prežitie pobytu, čo znamená, že mu treba zabezpečiť spektrum činností, ktoré mu vyplnia čas podľa jeho preferencií a želaní.
Čím bude ponuka originálnejšia, atraktívnejšia a lepšia, tým dlhšie tu ostane a, samozrejme, viac minie. Takéto služby a spotrebný tovar ponúkajú, respektíve by mali ponúkať malé a stredné podnikateľské subjekty. V dôsledku vysokých odvodov do poisťovní, relatívne významných nákladov nutných na rozbehnutie podnikania (nielen náklady na zakúpenie registračnej pokladnice, ale aj osobného počítača na výhradne elektronickú komunikáciu s finančnou správou pri DPH a spotrebných daní, prípadne dovozu), prílišnej administrácie a byrokracie, ktorá priam požiera čas podnikateľov, všeobecne strácajú záujem o podnikanie, prípadne smerujú svoj profesionálny život do zahraničia či jednoducho rezignujú a stávajú sa nezamestnanými.
Využiť bez regenerácie
Situácia je ešte horšia, ak domáce služby a tovary sa nahrádzajú dovozom a ponúkaním služieb zahraničnými podnikateľmi. Slovenské turistické územie tak slúži iba ako fyzické miesto na realizáciu neslovenských produktov a služieb (napríklad služby zahraničných touroperátorov). To z dlhodobého hľadiska znamená iba exploatáciu územia bez možnosti obnovy z prostriedkov, ktoré vytvorilo.
Takéto územie potom prestáva byť turisticky atraktívne, vybudované zariadenia chátrajú, komplementárna podnikateľská aktivita sa utlmuje, následne rastie nezamestnanosť, ktorá spúšťa nežiaducu migráciu až vysťahovanie rezidentov.
Jedno opatrenie nestačí
Z tohto hľadiska kľúčom k fungujúcemu cestovnému ruchu nie je iba nejaká čiastková úprava určitého faktora, ale celý systém opatrení na rozvoj malého a stredného podnikania slovenských subjektov, ktoré musia byť previazané tak, aby umožnili vytvárať široký sortiment tovarov a služieb. Ich predaj prostredníctvom cestovného ruchu by spätne pôsobil na tvorbu a diverzifikáciu pracovných miest pre rezidentov.
To by prispelo k ekonomickej a sociálnej stabilite turistickej oblasti s možnosťou zavádzať opatrenia v oblasti ochrany životného prostredia na zabezpečenie udržateľnosti turistickej lokality. No bez uceleného systému zmien v kvalite podnikateľského prostredia je akékoľvek jednotlivé opatrenie iba kozmetickou nálepkou, ktoré v konečnom dôsledku môže viesť iba k výpadku verejných financií bez príslušnej náhrady.