Európsku úniu môžeme za mnohé chváliť. Jeden veľmi dôležitý cieľ však dodnes nesplnila – a to reálne existujúci jednotný trh tovarov a služieb. Je stále značne fragmentovaný a rozdelený štátnymi hranicami – na škodu všetkých spotrebiteľov a v prospech istých poberateľov nezaslúžených výhod. Uvediem štyri príklady, ktoré určite nie sú ojedinelé.
Mobily s hranicami
Po prvé, telekomunikačný trh, na ktorom napriek pôvodným sľubom existujú stále národné hranice. Roamingové poplatky zaťažujú prichádzajúce i odchádzajúce hovory, správy aj dáta a zdražujú cezhraničnú komunikáciu. A to aj v prípadoch, že doma i za hranicami využívate služby toho istého nadnárodného operátora. Po druhé, cezhraničné poštové služby sú drahšie než vnútroštátne. Napríklad za dvojkilogramový balík z Bratislavy do Košíc si Slovenská pošta pýta 3,50 eura, kým za rovnaký balík do Prahy jedenásť a do Viedne 19 eur. Rozdiely sú aj pri iných poštových službách a rôznych poskytovateľoch. Podobnú skúsenosť mám aj so zahraničnými poštovými službami.
Obmedzenia poistenia
Po tretie, za zdravotné služby platíme rovnako ako za iné služby, hoci nie priamo, ale cez zdravotné poisťovne. Sloboda poskytovania týchto služieb cezhranične by mala platiť aj tu. Skutočnosť je, že platia veľké obmedzenia. Vyhláška ministerstva zdravotníctva stanovuje zoznam zdravotných výkonov, ktoré musí vopred schváliť vaša zdravotná poisťovňa, aby ste sa im mohli podrobiť v zahraničí, a potom vám ich preplatí. Ak sa niekto podrobne pozrie na tento zoznam, zistí, že zahŕňa takmer všetko. Byrokracia veľmi rýchlo zatočí so slobodným poskytovaním služieb.
Po štvrté, napriek rečiam o jednotnom trhu finančných služieb v únii táto sloboda existuje len pre veľké nadnárodné podniky, a nie pre občanov a menšie podniky. Ani slovenský občan, ani malý podnikateľ si zatiaľ nemôže požičať napríklad od niektorej rakúskej sporiteľne (napr. kvôli lepším podmienkam), hoci tá je súčasťou skupiny aktívnej i na Slovensku.
Ochrana trhu
Čo je príčinou takto nedokonale fungujúceho trhu? Všeobecne je to snaha chrániť poskytovateľov služieb – telekomunikačných operátorov, podniky poštových služieb. Dôvody sú veľké počiatočné investície či poskytovanie niektorých služieb, ktoré treba subvencovať prostredníctvom iných služieb ako v prípade štátnej pošty. Otázka však je, či je táto nadštandardná ochrana nutná a či deformovaný trh a vysoké ceny nebránia ďalším inováciám a podnikaniu, napr. vysoké cezhraničné poštové poplatky internetovému maloobchodu.
Podobne vysoká administratívna bariéra zatiaľ chráni jednak zdravotné poisťovne, ktoré doteraz vôbec nepokročili v manažovaní svojich klientov, ako aj našich poskytovateľov zdravotných služieb pred konkurenciou – najmä z Čiech a Rakúska. Vývoj sa však nedá zastaviť, táto bariéra sa začína postupne drobiť a zdravotné poisťovne i poskytovatelia budú musieť zmeniť svoj prístup.
Zmena musí prísť
Bariéry vo finančných službách a fragmentácia trhu je predmetom kritiky rôznych európskych fór. Je fakt, že v oblasti platobných služieb po zavedení platieb SEPA bariéry pre klientov zmizli (hoci významné prekážky ostali v oblasti prístupu na trh). Obchodné modely bánk a systémy riadenia rizík však ostali na úrovni Európy rozdelenej hranicami. Predpokladám, že tu skorá zmena nenastane, pretože príčiny sú v odlišnostiach národných legislatív, jazykovej bariére, ale aj tradičnom konzervativizme. Ani vznik jednotného systému dohľadu v bankovníctve na čele s Európskou centrálnou bankou nebude dostatočným impulzom.
Skutočne jednotný trh tovarov a služieb v únii bez bariér štátnych hraníc na spotrebiteľov ešte len čaká.