Orbánova podpora autonómiám pre Maďarov v okolitých štátoch má identické pozadie ako Putinova podpora ruskojazyčného obyvateľstva v štátoch bývalého Sovietskeho zväzu. Zatiaľ čo Orbán vyťahuje populistické politické výzvy, Putinova podpora má rôzne podoby – až po vojenskú intervenciu a pripojenie časti územia susedného štátu k Rusku. Absurdnosť Orbánovho ťaženia za autonómie v štátoch NATO a EÚ je zrejmá. Predseda maďarskej vlády chce meniť politické a správne usporiadanie svojich spojencov! Toto je v histórii spojeneckých zväzkov a aliancií skutočné nóvum a v konečnom dôsledku môže vyvolávať úsmev. S väčšou ostražitosťou k takýmto iniciatívam však musia pristupovať Srbsko a Ukrajina, ktoré sú mimo aliancií a do EÚ sa hlásia. Musia zvážiť, aké polená pod nohy im chce Budapešť nahádzať. Veď eventuálne prístupové rokovania budú dlhé a s každým krokom musia súhlasiť všetky členské štáty. Maďarský premiér v eufórii zo svojho volebného víťazstva je povzbudený aj tým, že ruský prezident s dojímavou starostlivosťou presadzuje právo na sebaurčenie podľa neho potláčaných národov. Putinova starostlivosť o Rusov na Ukrajine sa mu skôr či neskôr vráti ako bumerang od kaukazských národov. To sa však Orbánovi nestane, pretože v Maďarsku žijúce národnosti sú zredukované do nepočetných skupiniek, usilujúcich sa o zachovanie zostatkov svojej identity. Preto bude pokračovať so zahrávaním sa s osudmi Maďarov žijúcich mimo hraníc Maďarska, z ktorých mnohí sú jeho voličmi. Našťastie nie je to väčšina. Hlavne u nás žijúci Maďari veria, že voliť treba tam, kde sa platia dane. S doma zvolenou politickou reprezentáciou riešia svoje problémy a požiadavky a nepripájajú sa k nezmyselným a provokujúcim výzvam zo zahraničia, aj keď v ich rodnom jazyku.