Únii sa príliš nedarí… ekonomicky, vidíme koniec skvelých dní Európy v porovnaní s tým, čo dosahujú iní. Musíme zabezpečiť, aby naše nádeje a sny o Európe ostali zachované. Týmito slovami adresoval kongres Európskej ľudovej strany (EPP) šéf Komisie Jean Claude-Juncker.
EÚ sa po skvelých rokoch, keď sa počet jej členov prudko zvýšil a ekonomický rast sa zdal rovnako samozrejmý ako východ slnka, ocitá v obkľúčení. Opakovane sa otriasla pod náporom eurokrízy. Druhá najväčšia ekonomika chystá referendum o vystúpení, ktoré nebude len cvičením pre voličov. Cez schengenskú líniu sa valí nekonečný prúd utečencov, ktorý postupne naleptáva vzťahy s členskými štátmi z juhu a východu. Tesne za východnými hranicami prebieha už teraz zamrznutý konflikt, ktorý prikladá ekonomické aj politické náklady.
A podobne ako v biblickom Egypte, aj tu prichádza ďalší a ďalší úder. V Poľsku vyhrala voľby strana Právo a spravodlivosť, ktorá sa netají ambíciou „orbanizovať“ Poľsko. K tomu patrí aj aktívny odpor voči Bruselu a jeho hlavnej politickej línii (s výnimkou eurofondov...). Nepríjemnosti môžu spôsobiť aj Katalánci. Nová miestna vláda oficiálne začala s prípravami odtrhnutia regiónu od Španielska. Premiér Rajoy to označil za provokáciu, ktorej bude brániť všetkými legálnymi prostriedkami. Vznik nového štátu by pre EÚ znamenal zaujímavý precedens a mnoho komplikácií. Z únie by zo dňa na deň zmizol významný región, pričom nové Katalánsko by muselo prejsť celým mnohoročným predvstupovým procesom.
Na povestných 10 úderov ešte EÚ kus nešťastia chýba a aj tým najeuroskeptickejším politikom neraz prídu vhod peniaze z Bruselu, ako aj politický nárazník (to nie my, to Brusel!), ktorý poskytuje. Postrašenie neuškodí, ale správy o smrti únie sú predčasné.
V Británii sa pred referendom pripravujú veľké politické manévre so snahou vyjednať s ostatnými členmi reformu fungovania EÚ. K tomu patria miestami až komické mikrovýzvy pre Brusel, ktoré sú však v pozadí často vážnejšie, ako sa zdá. Napríklad výsledkom krátkej „tampónovej vojny“ v britskom parlamente je dohoda s Bruselom o preskúmaní súčasného nastavenia niektorých práv krajín ohľadom DPH.
Je to bizarná ukážka toho, kam regulácie a technokratické „vylaďovanie“ daňovej politiky (rozumej lobing záujmových skupín) môže zájsť. V súčasnosti si totiž členský štát nemôže len tak stanoviť nulovú sadzbu DPH na nejaký produkt. V Británii ešte v 70. rokoch vznikol zoznam „nevyhnutností“, do ktorých patria napríklad žiletky, detské oblečenie, kremácia, lístky do zoo, ale napríklad aj Bingo. V EÚ platí povinnosť mať minimálnu sadzbu DPH vo výške 5 percent, ale niektoré krajiny si vylobovali výnimku na svoj zoznam „nevyhnutností“. Lenže v tom zozname neboli dámske tampóny, čiže musia mať sadzbu DPH aspoň vo výške 5 percent. To podnietilo pomerne veľké hnutie za ich zaradenie do zoznamu, čo však v podmienkach EÚ nie je také jednoduché.
V únii to nie je také zlé, keď je čas a priestor na takéto komické naťahovačky. Alebo je to zlé práve preto?