02.11.2015, 00:00

Desať úderov pre úniu

Európa zažila aj lepšie časy. No to neznamená, že by si Brusel nenašiel čas na komické spory.

Únii sa príliš nedarí… ekonomicky, vidíme koniec skvelých dní Európy v porovnaní s tým, čo dosahujú iní. Musíme zabezpečiť, aby naše nádeje a sny o Európe ostali zachované. Týmito slovami adresoval kongres Európskej ľudovej strany (EPP) šéf Komisie Jean Claude-Juncker.

EÚ sa po skvelých rokoch, keď sa počet jej členov prudko zvýšil a ekonomický rast sa zdal rovnako samozrejmý ako východ slnka, ocitá v obkľúčení. Opakovane sa otriasla pod náporom eurokrízy. Druhá najväčšia ekonomika chystá referendum o vystúpení, ktoré nebude len cvičením pre voličov. Cez schengenskú líniu sa valí nekonečný prúd utečencov, ktorý postupne naleptáva vzťahy s členskými štátmi z juhu a východu. Tesne za východnými hranicami prebieha už teraz zamrznutý konflikt, ktorý prikladá ekonomické aj politické náklady.

A podobne ako v biblickom Egypte, aj tu prichádza ďalší a ďalší úder. V Poľsku vyhrala voľby strana Právo a spravodlivosť, ktorá sa netají ambíciou „orbanizovať“ Poľsko. K tomu patrí aj aktívny odpor voči Bruselu a jeho hlavnej politickej línii (s výnimkou eurofondov...). Nepríjemnosti môžu spôsobiť aj Katalánci. Nová miestna vláda oficiálne začala s prípravami odtrhnutia regiónu od Španielska. Premiér Rajoy to označil za provokáciu, ktorej bude brániť všetkými legálnymi prostriedkami. Vznik nového štátu by pre EÚ znamenal zaujímavý precedens a mnoho komplikácií. Z únie by zo dňa na deň zmizol významný región, pričom nové Katalánsko by muselo prejsť celým mnohoročným predvstupovým procesom.

Na povestných 10 úderov ešte EÚ kus nešťastia chýba a aj tým najeuroskeptickejším politikom neraz prídu vhod peniaze z Bruselu, ako aj politický nárazník (to nie my, to Brusel!), ktorý poskytuje. Postrašenie neuškodí, ale správy o smrti únie sú predčasné.

V Británii sa pred referendom pripravujú veľké politické manévre so snahou vyjednať s ostatnými členmi reformu fungovania EÚ. K tomu patria miestami až komické mikrovýzvy pre Brusel, ktoré sú však v pozadí často vážnejšie, ako sa zdá. Napríklad výsledkom krátkej „tampónovej vojny“ v britskom parlamente je dohoda s Bruselom o preskúmaní súčasného nastavenia niektorých práv krajín ohľadom DPH.

Je to bizarná ukážka toho, kam regulácie a technokratické „vylaďovanie“ daňovej politiky (rozumej lobing záujmových skupín) môže zájsť. V súčasnosti si totiž členský štát nemôže len tak stanoviť nulovú sadzbu DPH na nejaký produkt. V Británii ešte v 70. rokoch vznikol zoznam „nevyhnutností“, do ktorých patria napríklad žiletky, detské oblečenie, kremácia, lístky do zoo, ale napríklad aj Bingo. V EÚ platí povinnosť mať minimálnu sadzbu DPH vo výške 5 percent, ale niektoré krajiny si vylobovali výnimku na svoj zoznam „nevyhnutností“. Lenže v tom zozname neboli dámske tampóny, čiže musia mať sadzbu DPH aspoň vo výške 5 percent. To podnietilo pomerne veľké hnutie za ich zaradenie do zoznamu, čo však v podmienkach EÚ nie je také jednoduché.

V únii to nie je také zlé, keď je čas a priestor na takéto komické naťahovačky. Alebo je to zlé práve preto?