Sýria je v súčasnosti najväčšou svetovou humanitárnou katastrofou a najnebezpečnejším geopolitickým ohniskom. Sýrsky ľud sa stal obeťou krvavých kúpeľov, pri ktorých viac ako 400-tisíc obyvateľov zomrelo a desať miliónov ďalších prišlo o strechu nad hlavou. Je čas na riešenie. To však musí vychádzať z realistického zhodnotenia, čo vlastne vojnu spôsobilo.
Vo februári 2011 sa v rámci arabskej jari konali vo veľkých sýrskych mestách pokojné protesty. Asadov režim reagoval kombináciou násilného potlačenia s ponukou reforiem. Násilie však čoskoro eskalovalo. Asadovi odporcovia obvinili režim, že bezuzdne používa silu proti civilistom, zatiaľ čo vláda poukazovala na smrť vojakov a policajtov ako na dôkaz, že medzi protestujúcimi sú aj džihádisti. Už v marci 2011 zrejme začali zo susedných krajín prenikať do Sýrie sunnitskí bojovníci proti režimu. USA a ich regionálni spojenci sa na jar 2011 pokúsili odstaviť Asada od moci v domnienke, že padne rovnako rýchlo ako Husní Mubarak v Egypte a Zin Abidin bin Alí v Tunisku. Američania začali okolo režimu uťahovať slučku v podobe obchodných a finančných sankcií. Za začiatok vojny možno označiť 18. august 2011, keď prezident Obama s Clintonovou deklarovali, že „Asad musí odísť“. Niektorí tvrdia, že Obama v tom čase nekonal dostatočne rázne. USA sa však v skutočnosti podieľali na Asadovom zvrhnutí, hoci to robili tajne a prostredníctvom spojencov, najmä Saudskej Arábie a Turecka.
Samotná chronológia vojny však nevysvetľuje vojnu samotnú. Potrebujeme poznať motívy kľúčových aktérov. Tak v prvom rade – sýrsky konflikt je zástupnou vojnou, ktorú spolu vedú najmä USA, Rusko, Saudská Arábia, Turecko a Irán. USA a ich spojenci rozpútali v roku 2011 vojnu s cieľom zvrhnúť Asadov režim. Americká aliancia však narážala na čoraz väčší odpor Ruska a Iránu, ktorého libanonská „zastupujúca“ armáda Hizballáh bojuje po boku Asadovej vlády. Pre USA bolo dôvodom na zvrhnutie Asadovho režimu práve jeho spoliehanie sa na iránsku a ruskú podporu. Americkí bezpečnostní činitelia verili, že Asadovo odstránenie oslabí Irán, podkope Hizballáh a zmenší geopolitický vplyv Ruska. Americkí spojenci – vrátane Turecka, Saudskej Arábie a Kataru – mali záujem na nahradení Asadovho alavitského režimu sunnitským. Verili, že sa tým zároveň oslabí moc ich regionálneho konkurenta Iránu a celkovo sa obmedzí vplyv šiitov na Blízkom východe.
Verejnosť by si mala uvedomiť špinavú povahu boja vedeného pod taktovkou CIA. Spojené štáty a ich spojenci zaplavili Sýriu sunnitskými džihádistami – rovnako ako nimi v 80. rokoch zaplavili Afganistan. Saudská Arábia, Turecko, Katar a USA pravidelne podporujú niektoré z najnásilnejších džihádistických skupín v cynickom a mylnom domnení, že za nich urobia špinavú prácu a potom sa nechajú odstaviť na vedľajšiu koľaj. Ruská vojenská intervencia v tomto prípade nie je akciou, ale reakciou. Ide o odpoveď na americkú provokáciu voči ruskému spojencovi.
Vojna v Sýrii
StoryEditor