Na obzore máme ďalší bankrot – Venezuelu

Venezuela má tento rok dlhšie veľkonočné prázdniny. No netešia sa z toho ani deti. Dôvodom predĺženia sú extrémne problémy so zásobovaním elektrinou v krajine s najväčšími ropnými rezervami sveta. Tri štvrtiny elektriny pochádzajú z vodných elektrární, 44 percent dokonca z jednej jedinej, z priehrady Guri. Elektrina je pre domácnosti prakticky zadarmo. No čo z toho, keď stačí väčšie sucho a v dôsledku zanedbaných investícií do záložných zdrojov a prenosovej siete postihuje obyvateľov jeden mnohohodinový black-out za druhým. Na rozdiel od „našich“ kubánskych pomarančov, podpultová elektrina sa zohnať nedá. 

Miestna ekonomika za posledných 17 rokov prešla sériou socialistických pokusov ako od ekonomického doktora Mengeleho a momentálne prejavuje azda všetky symptómy život ohrozujúcich štátnych zásahov. Prezident Maduro nedávno rozhodol o prvom zvýšení cien palív po 20 rokoch, rovno o viac ako 6 000 percent. Chronický nedostatok benzínu na pumpách to sotva zlepší, pretože tieto zvýšenia by museli držať tempo so zhruba 700-percentnou ročnou cenovou infláciou. Miestne tlačiarne už zďaleka nestačia pokrývať požadovanú produkciu bankoviek, a tak ich do krajiny zo zahraničia priviezla tridsiatka nákladných Jumbo Jetov. Najvyššia existujúca bankovka má nominál 1 000 bolívarov, čo je zhruba jeden americký dolár...

Miera chudoby narástla od roku 1999, keď sa dostal k moci Hugo Chávez, z 55 percent na 76 percent. Šéf venezuelského združenia farmaceutov požiadal Svetovú zdravotnícku organizáciu o pomoc, pretože v krajine je nedostatok 70 percent základných liečiv. 

Elektrina je v krajine prakticky zadarmo. Čo je to však platné, keď celé mestá postihujú výpadky prúdu. Bez cien nie je možné motivovať k nižšej spotrebe, takže najnovšie vláda nariadila 100 obchodným centrám zatvárať každý deň na štyri hodiny svoje prevádzky kvôli šetreniu elektrinou. Pre Venezuelčanov je to nepríjemné. Nie pre ich túžbu nakupovať, ale pre relatívnu bezpečnosť obchodných domov oproti uliciam či parkom. 

Venezuelský štát a štátna petrofirma PDVSA dlhujú spolu zhruba 120 miliárd dolárov (vrátane úrokov) a tento rok majú splatiť 10 miliárd. Nie že by sa nesnažili, práve naopak. Vláda založila či rovno predala väčšinu hnuteľných aktív, od tankerov až po zlaté rezervy, aby zaplatila doterajšie splátky. Aj tak však prežíva hlavne vďaka prižmurovaniu očí Číny, ktorá krajine požičala už 17 miliárd dolárov. Šance na tohtoročný bankrot sa odhadujú na 80 percent. Bol by to druhý najväčší bankrot v dejinách, hneď po tom gréckom z roku 2012. 

Krajina bojuje aj preto, aby celú túto mizériu dokázala tlačiť ako-tak dopredu už pri cenách ropy okolo 60 dolárov. Otázne je, či by to malo pre obyvateľov vôbec nejaký zmysel. Krajina s najväčšími známymi zásobami ropy na svete má aj na viac. Zatiaľ je však len najlepším pokusným zvieraťom neblahých dosahov centrálne riadenej ekonomiky.