Môžeme spávať pokojne. ECB milosrdne zahalila realitu

O tomto čase pred rokom celá Európa s napätím sledovala tretí diel seriálu o gréckych bankrotoch. Odvtedy správy o fiškálnej situácii krajín periférie zapadli do úzadia. Koho nebavia imigranti, ten prepne na Brexit. Udržiavať si prehľad o situácii v Grécku, Španielsku či Taliansku je však užitočné. V zákopovej vojne s deficitmi, dlhom a hospodárskym nerastom je situácia nezmenená. Taliansko za posledných 15 rokov nikdy nerástlo viac ako o dve percentá ročne a väčšinu času skôr nerástlo. Momentálne je jeho ekonomika stále o deväť percent menšia ako v roku 2008. Ak by sa Taliansku aj podarilo rásť dvojpercentným tempom, bude trvať ďalších 5 rokov, kým sa ekonomika vráti na túto úroveň.

Kým slovenský parlament sa z patovej povolebnej situácie dostal zopár potraseniami rúk, v Španielsku moderovanie rokovaní o novej vláde vzdal už aj kráľ. Od volieb v polovici decembra funguje v krajine dočasná vláda pod vedením staronového premiéra Rajoya. Práve jeho osoba je jedným z problémových bodov, pre ktorý sa nevedia štyri hlavné parlamentné strany dohodnúť na prvej koaličnej vláde od pádu Franca. Ako symbol korupčných a finančných škandálov jeho strany ho ostatní chcú dať preč. On sám sa bráni ekonomickými úspechmi krajiny za posledné roky. 

Tie sú však dosť plytké. Podarilo sa znížiť nezamestnanosť, no 20-percentná je stále katastrofálna. Akútna hrozba bankrotu je zažehnaná, no to je dané skôr aktivitou ECB než vlády. Ako premiérovi sa mu ani raz od nástupu v roku 2012 nepodarilo dodržať sľúbenú výšku deficitu. Najnovšie čísla ukazujú, že namiesto dohodnutých 4,2 percenta na rok 2015 to bolo 5,2 percenta, čo znamená sekeru vo výške zhruba desať miliárd eur. Ani v roku 2016 sa nepočíta s dodržaním plánu, pretože by to vyžadovalo dvadsaťmiliardový škrt. To pri pohľade na zloženie parlamentu vyzerá ako požiadavka z inej dimenzie. Len politický samovrah by robil také škrty, keď dlhové potrubie je vďaka ECB krásne čisté a s vysokým prítokom. Teda s výnimkou Katalánska, ktorého dlhopisy boli pre „junk“ rating vyradené z kvantitatívneho uvoľňovania.

V Španielsku región, v Portugalsku celá krajina. Jeho dlhopisy majú od veľkej trojky ratingoviek status „junk“ a na kvantitatívnom uvoľňovaní sa môžu zúčastňovať len vďaka tomu, že štvrtá ratingová agentúra, DBRS, im udržiava hodnotenie nad pásmom odpadu. To sa však môže zmeniť už pri revízii koncom apríla. Investori to vidia. Kým priemerný nárast ceny eurozónových dlhopisov v prvom kvartáli 2016 bol 3,3 percenta (ešte aj grécke mali kladný výnos 0,4 percenta), portugalské boli 1,3 percenta v mínuse. Kým úroky desaťročných dlhopisov väčšiny štátov eurozóny atakujú (a neraz aj podliezajú) nulu a aj Španielsko či Taliansko sú bezpečne pod dvoma percentami, portugalské dlhopisy v časoch extrémne uvoľnenej politiky ECB aj naďalej prekračujú tri percentá. No kvantitatívne uvoľňovanie zahalilo realitu, a tak väčšina môže v Európe spokojne spávať…