Pri slovách Puerto Rico nám väčšinu napadne najmä podmanivý refrén známej pesničky. „Ajajaj, Portoriko!“ si však teraz hovoria aj vlastníci verejného dlhu tohto ostrova. Začiatkom mája Portoriko nezaplatilo 422 miliónov dolárov na splátke dlhu a rok trvajúce dohady o kompletnom defaulte (prvý default na splátku prebehol v auguste 2015) sa prakticky naplnili. Označenie „ostrov“ bolo použité zámerne. Portoriko je od roku 1898 „nezahrnuté teritórium“ USA, podobne ako Guam či Mariány. To ho stavia do špecifickej pozície, keď pre neho platia len rôzne časti zákonov vzťahujúcich sa na federálne štáty USA. Napríklad rovnako ako federálne štáty (tým to zakazuje ústava) nemôže vstúpiť do bankrotu. To môžu len samosprávy a aj to občas robia (od roku 1937 vstúpilo do bankrotu zhruba 650 samospráv, na čele s Detroitom v roku 2013).
Bankrot je usporiadaný proces vyriešenia defaultu. Bez bankrotu je riešením väčší či menší chaos. Dlžník bude navrhovať rôznym veriteľom na rôzny dlh (necelá polovica dlhu pochádza z verejných podnikov) rôzne odpisy a veritelia sa tomu budú brániť množstvom žalôb. Môže trvať roky, kým sa situácia vyrieši a za ten čas bude v núdzovej prevádzke takmer celý verejný sektor, od cestárov až po nemocnice. Na federálny bailout nálada nie je, Washington presadzuje skôr „dlhovú radu“, ktorá by na ostrov prišla a viedla rokovania o reštrukturalizácii. To by však bol značný zásah do autonómie portorickej vlády.
Ako však Portoriko s 3,5 milióna obyvateľmi a nie príliš výkonnou ekonomikou prišlo k dlhu 70 miliárd dolárov? Na porovnanie, slovenský verejný dlh je zhruba 53 miliárd dolárov. Z historických dôvodov sú portorické dlhopisy už od roku 1917 oslobodené od federálnych, štátnych aj miestnych daní. To ich mimoriadne zatraktívnilo pre niektoré typy fondov, najmä dôchodkové, ale aj pre jednotlivcov. Portoričania vlastnia v pravom zmysle ako investori 30 miliárd dolárov „svojho“ dlhu – 36-tisíc dolárov na rodinu. Jedna pätina amerických podielových fondov má v portfóliu portorické dlhopisy. Základné fiškálne pravidlo politiky – keď ti požičiavajú, tak ber – platilo na ostrove bez zahanbenia. Počas prvej dekády nášho tisícročia narástli miestnym politikom krídla podobné gréckym a dlh Portorika sa zdvojnásobil.
Splácať ho nebol problém. Vďaka špeciálnym federálnym daňovým výnimkám zakotvilo v Portoriku mnoho amerických spoločností, ekonomike sa darilo. No v druhej polovici 90. rokoch začal Washington výnimky rušiť. Do toho vletela kríza a spoločnosti začali kotvy zase dvíhať. Masívne odchádzať začali aj samotní práceschopní Portoričania, ktorí sú legálne americkí občania a môžu pracovať kdekoľvek v USA.
Vysoké deficity v dobrých časoch napovedajú, že vlády z daňových výnosov žiadne rezervy na horšie časy nevytvorili. Štedro sa rozdávalo na platoch verejných zamestnancov a vytvárali sa šťavnaté dôchodkové schémy bez akéhokoľvek budúceho zabezpečenia. A tie horšie časy prišli. Ale to je príbeh, ktorý veľmi dobre poznáme aj z Európy.
Martin VlachynskýPavol Funtál
StoryEditor
Portorická lekcia EÚ: Márniť dobré časy sa nevypláca
Štedro míňať a splácať dlhy nie je problém. Pokým nepríde kríza.