„Uberizácia“ na finančnom trhu neobíde ani Slovensko

Dve firmy na trhu ponúkajú podobný produkt – pôžičku. Jedna z nich je pritom pod čoraz prísnejším dohľadom regulátora s argumentom ochrany spotrebiteľa, prísne posudzujúca jeho bonitu a s povinnými, neraz 30-stranovými zmluvnými podmienkami. Druhá je krok pred reguláciou, v našich končinách funguje zatiaľ bez dohľadu a povinností. Podiel kolektívnych pôžičiek na trhu vo svete rastie a prvé projekty vidíme aj na Slovensku.

Nových hráčov na trhu, aj v podobe fintechov, vnímam ako výzvu. Na druhej strane som presvedčený o tom, že podmienky by mali byť pre všetkých hráčov rovnaké. Banky patria na Slovensku k najviac regulovanému sektoru. Klient presne vie, koľko ho bude pôžička celkovo stáť a všetky poplatky s ňou spojené sú prísne obmedzené. Spoločnosti poskytujúce peer-to-peer pôžičky majú aj vplyvom obmedzenej alebo chýbajúcej regulácie nižšie prevádzkové náklady, benevolentnejšie posudzujú bonitu klienta a nemusia odvádzať špeciálne odvody. Vďaka nižším nákladom tak vedia klientovi ponúknuť nižší úrok pri pôžičke a investorovi zároveň vyšší úrok pri vklade. Z pohľadu klienta mimoriadne atraktívne.

Že banka niekomu nechce požičať pre jeho nízku bonitu? Ak by mal cez kolektívne pôžičky získavať peniaze rizikový klient, v konečnom dôsledku to škodí jemu samému. Etablované peer-to-peer spoločnosti majú rozvinutý alternatívny skóring klienta a využívajú takzvané big data na posúdenie jeho bonity. Ak by totiž poskytovali peniaze rizikovým klientom, je to zlá správa aj pre ich investorov.

V tejto súvislosti dostáva v uplynulých dňoch zabrať povesť amerického lídra v kolektívnom požičiavaní – Lending Clubu. Jej zakladateľ skončil po prevalení údajného manipulovania s dátami na stoličke šéfa. Pôžičky mali byť zámerne preklasifikované tak, aby spĺňali kritériá schválenia. O to zaujímavejšie bude sledovať, akým smerom sa na Slovensku uberie debata o regulácii peer-to-peer spoločností. Národná banka už pred niekoľkými dňami upozornila klientov na to, že „účasť na takomto spôsobe požičiavania prostredníctvom internetovej aukcie je konaním na vlastnú zodpovednosť“.

Tieto spoločnosti by však tak prísnu reguláciu ako majú banky, ktorá však zabezpečuje ich stabilitu a bezpečnosť, na našom trhu pravdepodobne nákladovo nezvládli. Riešením pre fintech startupy môže byť nakoniec model podobný tomu, ktorý funguje v samotnom IT sektore. Globálne firmy skupujú malé firmy, ktoré sú nositeľmi nápadov a veľkí hráči si takto skracujú čas vlastného vývoja inovácií. V regulovanom bankovom svete by sa tým mohla vyriešiť aj zložitá regulácia a ochrana spotrebiteľa.

Som presvedčený, že trend rastu počtu fintech startupov neobíde ani Slovensko. Takéto platformy pod záštitou stabilnej banky prinesú lepšiu ochranu pre spotrebiteľa a zabezpečia dohľad regulácie.