Grécko je o chlp bližšie k odpusteniu dlhov

Po niekoľkých mesiacoch relatívneho pokoja, keď sa Grécko spomínalo najmä v súvislosti s utečencami, je dlhová kríza späť. Krajina k tretiemu záchrannému balíku z leta 2015 dostala do vienka aj pravidelné hodnotenie pokroku v implementácii dohodnutého programu. Asi by nemalo prekvapiť, že sa zasekla hneď na tom prvom. To malo byť hotové už na jeseň, no už dvakrát sa odložilo.

Po šiestich rokoch „krízovania“ je to už obohratá platňa. V júli tohto roku musí Grécko splatiť 3,5 miliardy eur dlhu, no ak nedostane ďalšiu tranžu, nebude mať z čoho. Oproti minulosti to však je už otvorený boj troch strán – gréckej vlády, Medzinárodného menového fondu a Komisie.

Podľa podmienok záchranného balíčka má Grécko za úlohu dosiahnuť v roku 2018 primárny prebytok 3,5 percenta hrubého domáceho produktu. Komisia si myslí, že by stačili aj tri percentá, MMF, naopak, považuje za potrebné 4,5 percenta, inak sa dlhovú trajektóriu nepodarí otočiť. V roku 2015 dosiahli grécke verejné financie podľa Eurostatu primárny prebytok 0,2 percenta HDP, MMF mal inú kalkulačku a vyšiel mu deficit šesť desatín percenta HDP. Tak či onak, grécky financmajster musí v najbližších dvoch rokoch niekde vyčarovať päť až osem miliárd eur.

So škrípaním zubov gréckej verejnosti to ide. Začiatkom mája schválila vláda rebelského ľavičiara Tsiprasa ďalšie zoškrtanie dôchodkov nad tisíc eur a zvýšenie sociálnych odvodov. Túto nedeľu (áno, grécki poslanci musia do práce aj cez víkend, doba je zlá...) je na programe hlasovanie o ďalšej sérii zvyšovania daní – DPH z 23 na 24 percenta, dane z tabaku, alkoholu, vznik privatizačného fondu a ďalšie opatrenia.

Bude toto konečne stačiť? Európa dúfa, MMF neverí. Tretí balík pomoci sa končí v roku 2018. No tieto roky sú z pohľadu financovania Grécka len prechádzkou. Ten pravý Everest sa začne v roku 2022, keď má krajina začať splácať balík pomoci z roku 2012 (doteraz zaň platí len veľmi kamarátske úroky). V roku 2022 budú refinančné potreby dosahovať podľa odhadu deväť percent HDP krajiny, do roku 2040 majú postupne narásť na viac ako pätinu HDP.

Tlak na odpustenie dlhov rastie. Objavili sa dokonca už aj prvé lastovičky medzi politikmi v Nemecku, ktoré sa takéhoto kroku najviac bojí. Debata sa vedie o tom, ako a kedy. Grécki politici by svojim voličom radi ukázali odpis istiny čo najskôr. Naopak nemeckí by odpustenie pred voličmi radi zamaskovali do odloženia splátok istiny a natiahnutia splatností. Ideálne až po nemeckých parlamentných voľbách v roku 2017.

Ako však asi uznáte, v rokoch 2017 až 2018 sa veľa časového priestoru nevyskytuje. Ak bude chcieť Európa predísť zopakovaniu si gréckeho leta 2015 aj o rok, bude sa musieť rozhodnúť radšej skôr ako neskôr.