Možno, že medicínske výrazy by sa nemali objavovať v spoločenských vzťahoch, pretože ľudia sú mysliace organizmy, kým naše vnútornosti asi nie. Viacerí odborníci mi potvrdili, že paralela medzi rakovinou tela a spoločnosti tu je a podľa docenta slovenskej onkológie, to nemusí to byť rakovina spoločnosti, môže to byt aj infekcia.
Rakovina medicínsky je nekontrolovateľné množenie atypických buniek, ktoré majú zhubný dosah na tkanivo, orgán a potom aj na celý organizmus. Prihlásil by som sa k viacerým druhom z týchto rakovín a tým je strata morálky, mravných princípov, neúcta k demokratickým hodnotám. To sa odzrkadľuje v životných podmienkach, pozícii a vnímaní človeka v spoločnosti, odtrhnutosti niektorých verejných činiteľov od reality spoločenského života, v strate dôvery v spoločnosť, skeptickom vnímaní budúcnosti, či hľadaním uplatnenia v zahraničí.
Začalo sa to devalváciou hodnôt, noriem, ich liberalizácia, čím nastúpil vzrast straty viny, hanby, to na jednej strane a na druhej rastie pocit bezmocnosti, ktorý ako frustračný stav vedie buď k rezignácii, vyhoreniu, odangažovanosti, alebo na druhej strane k agresii, klebetám, intrigám.
Domnievam sa, že u mladšej generácie je to vypuklejšie, keďže nemali dostatok času vybudovať si pevné morálne zábrany a už od relatívne mladého veku boli vystavovaní násiliu a jeho prezentovaniu ako súčasti života. A zároveň sú im podsúvané niektoré aspekty ako normálne, bežné, čím si vytvárajú niektoré princípy nesúladné s presvedčením celku. A tu už nemožno hovoriť o strate princípov, keďže títo jedinci ich nikdy ani nemali.
Čo s tým, možno dôraz na výchovu a vzdelávanie, predstavovanie kladných prípadov správania a konania a výchova k demokratickým hodnotám. Každá činnosť obsahuje emócie, motívy, záujem spoluprácu, komunikáciu , hodnoty, sebariadenie, disciplínu a rozvoj myslenia. Ale len profesionál vo výchove vie z týchto podnetov, činností vyťažiť viac, ako len zábavu. Musíme učiť žiakov, aby mali silu a motiváciu byť sebou, aby sa nevzdávali a hľadali nové možnosti sebauplatnenia. To nemusí byť len práca, aj láska je krásny cieľ, ale aj hľadanie cesty k zmysluplnosti môže byť cieľom. Je potrebné si uvedomiť, že osobnosť je bio psycho sociálny systém regulujúci vzťahy človeka a sveta.
Myslím si, že celý svet potrebuje zmenu, len nikto nemá odvahu ani predstavu o tejto zmene. Bude treba nájsť silu a tých, čo ju vyliečia.
Asi málokto robí na teoretickej zmene, tak ako kedysi Rousseau, Locke, Montesquieu vymysleli parlamentnú formu vlády, alebo zastupiteľskú demokraciu ako teoretický model, potom to celé niektorí ambiciózni politici poopravili. Je potrebné neustále aktivizovať sily, písať, apelovať a častejšie manifestovať problémy amorálnosti a neprestajného boja dobra a zla, povrchnosti a hĺbky, matérie a duchovna. Je možné, že som si vybral tému jednoduchú na pochopenie, no zložitú na realizáciu, ale stojí to zato.