Brazília: Ako sa z hviezdy stala zlyhaná ekonomika

Keď prezident Luiz Inácio Lula da Silva opustil v roku 2011 úrad, Brazília bola všeobecne uznávaná ako zlatý štandard ekonomického a sociálneho rozvoja Latinskej Ameriky. No odvtedy sa situácia obrátila. Jeho nástupkyňa v úrade Dilma Rousseffová dnes čelí impeachmentu a krajina je považovaná za zlyhanú. Problémom pritom nebol obsah či ciele Lulových politík, ale spôsob ich zavádzania.

Lula bol uznávaný pre politiky, ktorými zrýchlil ekonomický rast, udržal na uzde infláciu aj dlh, znížil chudobu a výrazne rozšíril strednú triedu. Máloktorým krajinám Latinskej Ameriky sa podarilo skombinovať silný rast so sociálnym rozvojom. Aj demokracia tu prekvitá. Úspech „Lulovho modelu“ sa pokúšali imitovať aj ďalšie krajiny v regióne. Brazílii výrazne pomohli aj silné trendy vo svetovej ekonomike – predovšetkým výrazný dopyt po komoditách, ktoré vo veľkom exportuje. A keď americká centrálna banka zrazila úroky na nulu, podnietila tok kapitálu do rýchlo rastúcich rozvojových ekonomík vrátane Brazílie.

No svetlé zajtrajšky sú preč. Brazílska ekonomika sa prepadá už tretí rok za sebou a koniec pádu je v nedohľadne. Nezamestnanosť a chudoba sú opäť na vzostupe a krajinou lomcujú masívne korupčné škandály v biznise aj politike. Politickú ťarchu úpadku si odniesla Rousseffová. Hoci formálne čelí obvineniam z manipulácie národných účtov, jej pád prevažne súvisí s úpadkom brazílskej ekonomiky, ktorý je spájaný s rozmachom korupcie a s jej zlyhaním ako líderky.

Čo sa v skutočnosti pokazilo? Časť viny nesie samotný Lulov model. Niežeby bol chybný. Problém je, že sa ľahko presadzuje, keď sa ekonomike darí, no v ťažkých časoch vyžaduje tvrdú politickú disciplínu. Ani Lulova vláda nedokázala odolať pokušeniu počas hojných rokov vo veľkom utrácať namiesto toho, aby šetrila na horšie časy. Nedlho potom, čo sa Rousseffová ujala úradu, sa ceny komodít prudko prepadli a ekonomický rast sa citeľne spomalil. Rozpočtové príjmy klesli, no výdavky ostali v zásade rovnaké. Deficit sa nafúkol, inflácia začala nebezpečne rásť a verejnosť v jej vládu stratila dôveru. Logicky mali nasledovať masívne rozpočtové škrty – v dotáciách pre firmy, sociálnom systéme aj štedrých dôchodkoch. Namiesto toho sa Rousseffová pokúšala reštartovať rast nedomysleným stimulačným balíčkom.

Nová brazílska vláda sa plánuje zoškrtať výdavky tak, aby neukrátila najchudobnejších. Mnohí Brazílčania sú vládou dočasného prezidenta Michela Temera (Rousseffovej viceprezidenta) nadšení a očakávajú, že ekonomický vývoj obráti k lepšiemu. Tak či onak, ekonomický program novej vlády bude takmer určite pripomínať starý Lulov model.

Kameňom úrazu bolo, že Lula nemyslel na horšie časy, ktoré raz nevyhnutne museli prísť. A Rousseffová výdavky neskrotila ani počas krízy. Tiež by pomohlo, keby sa aspoň jeden z nich pustil do reforiem – rigidného Zákonníka práce, komplikovaného daňového systému a regulácií a ďalších prekážok, ktoré brzdia inovácie a zvýšenie produktivity.