Kauza Savčenková: Ruský výsmech spravodlivosti

Kauza ukrajinskej pilotky Nadije Savčenkovej, v júni 2014 unesenej proruskými separatistami na Donbase do Ruska, je už dva roky v popredí záujmu médií. Savčenková bola súdená ruským súdom za údajnú spoluúčasť na vražde dvoch ruských novinárov a v marci 2016 odsúdená na 22 rokov odňatia slobody.

Ukrajinská vojačka skutočne bojovala proti separatistom v Luhanskej oblasti ako príslušníčka dobrovoľníckeho práporu Ajdar, mala však nepopierateľné alibi potvrdzované množstvom svedectiev, hlavným z ktorých bol fakt, že komando separatistov ju zajalo skôr, ako boli zabití ruskí novinári. Koncom mája 2016 bola Savčenková omilostená prezidentom Vladimirom Putinom a následne oslobodená a vymenená za dvoch ruských príslušníkov takzvaného specnazu GRU (Hlavnej spravodajskej správy), ktorých ukrajinský súd odsúdil za terorizmus na Donbase.

Príklad „ukrajinského fašizmu“
Oslobodenie Savčenkovej vyvolalo množstvo špekulácií, týkajúcich sa motivácie Vladimira Putina, ktorý v skutočnosti ako jediný rozhodoval o jej osude. Ruská propagandistická mašinéria sa od samého začiatku usilovala urobiť z tejto kauzy exemplárny prípad „zverstiev“ ukrajinskej armády a šírila o prípade Savčenkovej vyfabrikované a lživé verzie. Zlyhala však na plnej čiare. Bolo síce jasné, že súd splní zadanie Kremľa a odsúdi nezlomnú Ukrajinku za každú cenu, sudcovia sa však nezmohli vo verdikte na nič iné než na konštatovanie, že Savčenková „mohla“ spáchať inkriminovaný trestný čin, ergo ho aj spáchala.

Hoci pilotka odmietla podať žiadosť o milosť, keďže neuznala súd, ktorý ju súdil, prezident Putin ju napokon omilostil. Natíska sa otázka – ako je možné, že najvyšší ruský predstaviteľ dal milosť údajnej vrahyni dvoch novinárov, ktorú ruské média deň čo deň v priebehu dvoch rokov vykresľovali ako názorný príklad „ukrajinského fašizmu“?

Tri verzie
Rozhodnutie Putina zaskočilo ruských propagandistov. Tí opakovali oficiálnu verziu, že prezident omilostil Savčenkovú na žiadosť vdov zabitých novinárov, s ktorými sa osobne stretol, pričom predtým vraj dostal od nich cez ukrajinského oligarchu Viktora Medvedčuka prosbu prejaviť voči Savčenkovej humanizmus. Každý seriózny pozorovateľ vie, že táto verzia je obyčajná propagandistická kamufláž a že ozajstné motívy Putina nemajú s nešťastnými vdovami nič spoločné.

Autori nezávislých ruských médií predkladajú tri verzie „zázračného“ oslobodenia Savčenkovej – dve racionálne a jednu mysterióznu.

V hre sú panamské offshory
Prvá verzia súvisí so silným tlakom, ktorý mal na Putina vyvinúť Západ. Politický analytik Andrej Piontkovskij, ktorý má toho istého právneho zástupcu, akého mala Savčenková (Marka Fejgina), napísal na portáli Kasparov.ru: „Ako vieme, vo večerných hodinách 24. mája (deň pred omilostením Savčenkovej) sa uskutočnil veľmi vážny rozhovor ,normandskej štvorky“. Je možné, že nepriamo sa na ňom podieľal aj Obama. Zdá sa, že sa s ním radili Merkelová a Hollande. Myslím si, že Putinovi boli povedané veľmi tvrdé slová, ukázali mu niečo veľmi pôsobivé, niečo veľmi vážne mu ,priškrtili‘. Myslím si, že to malo niečo do činenia s jeho osobnými finančnými záležitosťami. Tým viac, že sú na Západe známe, pričom sa informácie o Putinovom finančnom impériu v dávkovanej podobe vyťahujú z tajných archívov americkej finančnej rozviedky a ukazujú sa ,urbi et orbi‘, ako to bolo s panamskými offshore spoločnosťami.“

Medvedčuk na obzore
Ďalšiu verziu predkladá publicista Vitalij Portnikov na portáli Grani.ru. Podľa neho Putin len nahradil jednu spravodajskú operáciu inou. Jej zmyslom je vrátiť na politickú scénu Ukrajiny proruského politika Viktora Medvedčuka, ktorý má zohrať úlohu trójskeho koňa – najprv prispieť k „vyriešeniu“ situácie na Donbase a potom zvrátiť vývoj v prospech Ruska na celej Ukrajine. „Súd nad Savčenkovou, zámerom ktorého bolo ukázať Rusku a celému svetu ,tesáky ukrajinského fašizmu‘, potupne zlyhal – namiesto ,tesákov‘ sme uvideli úsmev statočnej ženy, oponujúcej represívnej mašinérii. Preto špeciálna operácia ,Odplata‘ bola nahradená špeciálnou operáciou ,Medvedčuk‘. Savčenková je v tomto príbehu sekundárna, Medvedčuk primárny. Uisťujem vás, že Putin nebude mať pokoj, kým sa s Medvedčukom nestretnú na ,krištáľovom moste‘ a nepošlú bozk prezidentovi USA.“

Mysteriózny Athos
A napokon s treťou verziou prichádza novinár Sergej Parchomenko v Rádiu Echo Moskvy. Podľa neho oslobodenie Savčenkovej má nie politický, ale nábožensko-mystický charakter: „Nebuďte prekvapení. Putin je človek mimoriadne poverčivý. Povedal by som, že je obrátený k mystike, čo je všeobecná charakteristika tých, ktorí prijali vieru v dospelosti.“ Podľa Parchomenka pred nedávnou návštevou Grécka, v rámci ktorej mal absolvovať púť do pravoslávneho kláštora na vrchu Athos, sa chcel ruský prezident poistiť dobrým skutkom, udobriť si Bohorodičku, patrónku Athosu, a tým predísť prekážkam, ktoré mu niekoľkokrát predtým znemožnili túto púť uskutočniť. Napríklad v roku 2004 havaroval vrtuľník, ktorý mal dopraviť Putina na Athos. Zahynul pri tom alexandrijský patriarcha a niekoľko pravoslávnych biskupov z Etiópie. Parchomenko k tomu uvádza: „Putin urobil päť pokusov navštíviť Athos. Jediný úspešný bol pokus v septembri 2005. Ten bol sprevádzaný veľmi dôležitým faktom – Putin nečakane poprosil o odpustenie matky detí z Beslanu. Bolo to gesto pokánia tesne pred cestou na vrch Athos. Pýtam sa, či vydanie Savčenkovej nebolo podobným gestom. Spoľahlivejšie vysvetlenie nevidím. Je to, samozrejme, dosť nebezpečná situácia, keď absolútnu moc v krajine má osoba, pre ktorú je takáto logika činov vcelku bežná a prijateľná.“

Dodajme, že ani jedna zo spomínaných verzií nevylučuje tie ostatné, ba naopak – všetky tri môžu pokojne spolu existovať a vytvárať celkom plastický obraz reality.