Podľa psychiatrov naša populácia vykazuje určité známky psychickej morbidity a abnormality. Názory propagujúce zdravý životný štýl sú do istej miery len póza, ktorá sa manifestuje po internete. V reálnom živote, vo frustrácii z každodenného zhonu a pracovných povinností ľudia zásady zdravého života nie vždy dodržiavajú, odkladajú to na inokedy. Možno aj preto sa znižuje hladina optimizmu v spoločnosti.
Často rozmýšľam nad tým koľko zlých a negatívnych správ je v televízii, koľko problémov, a káuz je v bulvári, ktorý ľudia kupujú. Väčšiu pozornosť venujeme katastrofám, zločinom a nešťastiam ako dobrým správam. To zanecháva stopy, zovšeobecňuje sa to, zosilňuje, kumuluje. V našom živote totiž majú negatívne veci oveľa viac priestoru.
Bolo by treba kultivovať spoločnosť, bojovať proti rastúcej agresivite, proti názorovej intolerancii. Ale kto to má robiť, keď niektorí z tej nenávisti žijú?
Ako podporiť optimizmus u ľudí? Som presvedčený, že treba ich viesť k uskutočneniu ich možností pre seba a druhých volá sa to odborne salutogenéza ako opak patogenézy človeka. Je kľúčové podporovať ich v hľadaní svojho vlastného poslania v živote. Každý sme iný a každý niečím môže prispieť. Aj ja sa pridŕžam celostného chápania človeka vo svete.
Seba samého vnímam ako komplexnú bytosť a rovnako nazerám na všetky ľudské bytosti. Pozitívne sily v človeku sa môžu zbierať z nespočetného množstva rozličných zdrojov. Treba však mať otvorené prijímacie receptory a naladené pozitívne emócie. To je všetko. Tak málo. Tak veľa. Dôležité je tiež uvedomenie si jedinečnosti a schopnosti. Netreba zabúdať manifestovať pozitívne osobnosti. Každý z nás je osobnosť.
Avšak miera veľkosti konkrétnej osobnosti sa asi nedá zmerať mierou mediálnej popularity či množstvom zarobených peňazí. Veľkosť osobnosti sa dá zmerať a tak sa aj merať má, mierou prínosu pre tých druhých.
V duchovnom rozmere môže dať svoj príklad, svoju silu, vytrvalosť a charakter v situáciách keď mnohí váhajú a ľudí potiahnuť správnym smerom. Osobnosť môže byť aj podnikateľ ktorý dal ľuďom prácu a dodržuje pravidlá a tiež sa vie v prospech tých najbiednejších vzdať časti materiálneho bohatstva.
Zjednodušene by som to vyjadril nasledovne. Ak optimizmus tak viera, ak viera tak v hodnoty, ak v hodnoty tak v univerzálne, ak univerzálne tak ľudské, ak ľudské tak zrejme aj Božie pre tých ktorí to tak chcú a ktorým to pomáha a potom je to aj potvrdenie zmyslu života, ak života, tak aj existencia človeka aj sveta. Treba si však priznať, že hladina optimizmu raz klesá, raz stúpa, to máte ako s prílivom a odlivom, ibaže tento dej je spoločenský a nedeje sa pravidelne podľa fáz mesiaca, ale odvíja sa od atmosféry v spoločnosti. Aktívne sa vyhýbať pasívnemu prijímaniu toho čo nás zle ovplyvňuje a zároveň aktívne, ale nechať aj pasívne prijímať všetko pozitívne a salutogenéza je zabezpečená. Len to dokázať preniesť z roviny teoretickej do dennodennej praxi a žiť tak.