Varoufakis: Odchod z únie neprinesie viac spravodlivosti

Britské referendum o odchode z EÚ splodilo čudných spojencov – a ešte čudnejších nepriateľov. Keď sa toryovci nemilosrdne obrátili proti toryovcom, rázštep u konzervatívcov získal veľa pozornosti. Zároveň však rozpoltenie postihlo aj moju časť spektra: ľavicu.

Keďže som sa v Spojenom kráľovstve zúčastnil na kampani proti odchodu Británie z EÚ, neodvratne som sa stretol s kritikou ľavicových zástancov „brexitu“, čiže „lexitovcov“. Lexitovci odmietajú výzvu na celoeurópske úsilie o zmenu EÚ zvnútra, ktoré zverejnilo naše berlínske radikálne hnutie DiEM25. Sú presvedčení, že na oživenie progresívnej politiky je nutné vystúpiť z nenapraviteľne neoliberálnej EÚ.  

V deväťdesiatych rokoch som sa zúčastnil na kampani proti vstupu Grécka do eurozóny a keď sa ma priatelia z Nórska alebo zo Švajčiarska pýtajú, či majú vstúpiť do EÚ, odpovedám negatívne. Stavať sa proti vstupu do EÚ je však jedna vec a podporovať odchod je vec úplne iná. Je nepravdepodobné, že vás vystúpenie privedie tam, kde by ste boli, ekonomicky a politicky, keby ste nevstúpili. Byť proti vstupu aj proti odchodu je teda konzistentné.

Význační lexitovci poukazujú na to, že britská ľavica využila absenciu písanej ústavy, aby vyvlastnila súkromné lekárske podniky a vytvorila svoj systém národného zdravotníctva. „Ak zostaneme v EÚ,“ vraví Richard Tuck z Harvardu, „bude to koniec nádejí na skutočnú ľavicovú politiku v Británii.“ Pri imigrácii Tuck tvrdí, že jediným spôsobom, ako prekonať rasizmus, je umožniť britskému ľudu znova „pocítiť“ suverenitu. 

Tuckova analýza je správna. EÚ je v rozpore s projektmi znárodňovania odvetví. A xenofóbiu azda podnietila strata kontroly nad prisťahovalectvom z Európy. Keď sa však krajina do takej EÚ začlení, nie je pravdepodobné, že by politická kampaň za vystúpenie naviedla politiku na cestu doľava.
Pre mnohých ľavičiarov je ťažké pochopiť, prečo som sa zúčastnil kampane za zotrvanie v EÚ po tom, čo ma lídri únie očiernili a v roku 2015 rozdrvili „Aténsku jar“. Progresívna politika má však v Európe nádej len v rámci EÚ, hoci napriek inštitúciám EÚ. Domnievam sa, že Európsky parlament nie je riadny parlament. V riadnom parlamente schopnom odvolať exekutívu by bolo viac demokratickej politiky.

Nášmu hnutiu sa vyčíta, že presadzujeme thatcherovský prístup, podľa ktorého k EÚ „neexistuje alternatíva“. Lenže dnešný európsky establišment sa usiluje o politickú úniu, ktorú považujeme za fiškálne dusivú železnú klietku. Tejto koncepcii sme vyhlásili vojnu. Vyhliadka na rozpad EÚ nás neprinúti podvoliť sa únii formovanej rozhodnutím establišmentu. Sme presvedčení, že je dôležité sa pripraviť na zrútenie EÚ. Nie je to však to isté ako dať si rozklad EÚ za cieľ.

Filozof Slavoj Žižek, signatár DiEM25, poznamenal, že socialistický nacionalizmus nie je dobrou obranou proti postmodernému národnému socializmu, ktorý by rozpad EÚ priniesol. Má pravdu. Viac než inokedy je dnes najlepšou stávkou ľavice celoeurópske humanistické hnutie za demokratizáciu EÚ.