Svet je v pomykove

Denné peripetie mi navodzujú obavy z rastu nedôvery medzi ľuďmi a neurčitosti ako dôsledku zlyhávania človeka. Spochybniteľná je ľuďmi zostrojená mašinéria veľkých systémov určených na ovládanie iných krajín, podnikov a inštitúcií. Postupne sa stráca podiel rozhodnutí človeka o svojom vlastnom živote, pretože aj detaily samozrejmostí hoci aj vo vlastnej práci, sú nadirigované a určujú, čo je správne a čo nie.

Rast konfliktov vedie k rozorvanosti existujúcich systémov. Svet je v pomykove a naďalej sa kántri až monarchistickými rozhodnutiami kompetentných osobností. Svet sa citeľne rozhýbal. Ale akým smerom? Mohutnosť panujúcich síl žiadny jedinec neprekoná, zmena k lepšiemu je možná iba v poctivosti prístupu k tomu, čo môžeme zvládať, čo môžeme ovplyvniť.

Uľahčí to koncentrácia na realitu vlastných možností každého človeka a zjednocovanie sa pri prekonávaní nepriaznivého okolia vlastnou tvorbou a produkciou. Ľahko sa to povie, ale dnes je všetko náročnejšie ako v minulosti. Jednoduché riadenie hoci aj menších pracovných tímov sa viac ako inokedy stáva závislým od ľudí, ktorí v mnohých prípadoch nezvládajú nápor udalostí. Rozpadávajú sa manželstvá, v pracovnom živote sa vzdávajú svojich ambícií aj schopní, ale letargiou postihnutí jedinci.

V tomto reálnom prostredí je preto obdivuhodné stretnúť ľudí, ktorí sú presvedčení o význame zachovania a rozvíjania trvalých hodnôt, poznať novinárov a vedcov, realizátorov závažných diel, ktorí s rozvahou reagujú na nové skutočnosti. Ani v podnikoch nemôžeme ignorovať otázku dokončenia B časti ropovodov a plynovodov Nord Stream, kedy by pokračoval transport do Európy cez Slovensko. Zvládanie vyjednávania a svetovo dôležitých dohovorov si vyžaduje reagenciu. Historicky prvé predsedníctvo Slovenska v Rade Európskej únie má aj v týchto otázkach jasné smerovanie.

Ako reprezentant veľkého podniku pociťujem potrebu i povinnosť pomôcť tam, kde je to najviac potrebné. Aj z takého dôvodu sa k slovenskému predsedníctvu pripájam v podobe prijatia delegácie 28 európskych ministrov práce, ktorí sa môžu vo výrobnom podniku s čisto slovenským kapitálom presvedčiť, že aj na Slovensku dokážeme držať krok s novými technológiami a vyrábať špičkové potravinárske produkty.

Prispieť som sa rozhodol aj vytvorením priestoru pre odbornú diskusiu o budúcnosti nášho kontinentu v podobe októbrovej medzinárodnej konferencie Nová Európa v Smoleniciach. Verím, že každý môžeme pomôcť Európe z „pomykova“, v ktorom sa teraz nachádza.