Hoci sa čas daňových kontrol skracuje, niektorí podnikatelia sa sťažujú, že im štát nevypláca nadmerné odpočty DPH načas. Vynaliezavosť podvodníkov však nemá hranice a sme svedkami medzinárodných podvodov, keď naša finančná správa musí komunikovať so zahraničnými správcami dane. Práve to je jeden z dôvodov, keď vyplatenie nadmerného odpočtu trvá dlhšie. Keďže chceme vychádzať podnikateľom v ústrety, navrhujeme, aby firmy z viac ako pol roka zadržaného odpočtu dostali aj úrok z kontrolou uznanej sumy nadmerného odpočtu.
Finančná správa tiež bude vedieť rýchlejšie zakročiť voči podozrivým firmám, ktoré nekomunikujú. Umožní jej to posilnenie inštitútu predbežného opatrenia, ktoré bude vykonateľné okamžite. Exekúciou tak bude možné zaistiť peniaze, ktoré podvodníci využívajú ako perpetuum mobile na úhradu viacerých fiktívnych obchodov. Inšpiráciou nám bola prax v Česku.
Záložné právo by sa po novom nemalo uplatňovať pri odkladoch alebo splátkach dane, keď nedoplatok bude nižší ako 3-tisíc eur. Daňovník tiež bude môcť požiadať o odklad platenia dane viackrát, nielen jedenkrát za rok. To môže pomôcť živnostníkom a malým firmám, ktoré sa dostanú do druhotnej platobnej neschopnosti.
Ako vláda deklarovala, firemná daň klesne. Na druhej strane, aj v kontexte Panama Papers navrhujeme výrazne zdaniť dividendy vyplácané medzi firmami a tečúce z alebo do krajín, s ktorými Slovensko nemá zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, alebo ktoré sa zmluvne nezaviazali k spolupráci na výmene informácií.
Keď už spomíname dividendy, rušíme platenie odvodu a nahrádzame ho zdaňovaním na úrovni 15 percent. Ide o bežnú prax. Všetky najvyspelejšie krajiny sveta združené v OECD s výnimkou Estónska uplatňujú pri jednotlivcoch daň z dividend. Z 35 krajín OECD pritom až 33 má sadzbu vyššiu alebo rovnú tej, ktorú navrhujeme. Napríklad v Írsku je to 51 percent. Česko a Maďarsko majú sadzbu 15 percent, Poľsko 19 a Rakúsko 25 percent.
Aj naďalej sme povinní konsolidovať verejné financie, takže bolo potrebné hľadať aj zdroje príjmov, ktoré sčasti pokryjú vládne rozvojové priority. Preto napríklad odvod pre veľké firmy v regulovaných odvetviach nateraz ostáva v platnosti a jeho sadzbu chceme zvýšiť. V prípade týchto podnikov ide o firmy s monopolným alebo oligopolným postavením na trhu. Priplatia si aj fajčiari. No domnievam sa, že zvýšenie takýchto daní je určite vhodnejšie, ako limitovať investície do školstva alebo infraštruktúry.