Neistota rozhýbala váhavé blues globálnej ekonomiky

Hospodárske spomalenie možno často charakterizovať ako obdobie váhania. Spotrebitelia váhajú s kúpou nového domu či auta, manažéri váhajú s náborom zamestnancov, nákupom kancelárskych budov alebo výstavbou továrne a čakajú na správy, po ktorých prestanú mať strach otvárať sa novým nápadom. Nakoľko by sme sa z tohto pohľadu mali obávať následkov dnešného váhania? Ako sa podobné správanie stáva natoľko rozšíreným, že privodí hospodársky pokles?

Jednou z možných príčin je strata ekonomickej dôvery, ďalším zdrojom váhania je neistota v oblasti hospodárskej politiky. Ak podnikatelia nevedia, aké regulácie, dane alebo zoštátňovanie sa chystajú, môžu prepadnúť nervozite.
Ekonómovia Scott R. Baker, Nicholas Bloom a Steven J. Davis vytvorili s využitím archívov indexy neistoty hospodárskej politiky EPU pre dvanásť krajín. Tieto indexy vznikli tak, že sa za každý mesiac spočítal v danej krajine počet novinových článkov, pri ktorých sa súčasne zišla trojica značiek „hospodárstvo“ (E), „politika“ (P) a „neistota“ (U). Index sa rovnal podielu počtu článkov s týmito troma výrazmi a celkového počtu článkov, ktoré v rovnakom mesiaci vyšli v príslušných novinách. Indexy sa merali za obdobie desiatok rokov.

Autori štúdie zistili, že ich EPU index vo všetkých štátoch predznamenáva hospodársku kontrakciu. Vyvolávajú však kontrakcie neistotu, alebo neistota vyvoláva kontrakcie? Hlbšia a zaujímavejšia otázka znie, čo túto neistotu vyvoláva. Odpoveď na ňu si vyžaduje „dojmologické“ vysvetlenie prebiehajúcich príbehov a myšlienok, ktoré môžu ovplyvniť verejné úvahy o ekonomike.

Pokiaľ ide o veľkú hospodársku krízu, človek si kladie otázku, či vysoký stupeň EPU súvisel so spoločenskými trendmi, ktoré priživili strach z komunizmu a v Spojených štátoch aj obavy z programu New Deal. Či strach z fašistických režimov a z blížiacej sa vojny predĺžil depresiu po Hitlerovom nástupe k moci. Obavy z vypuknutia vojny boli také časté, aby opodstatnili váhavosť. Ako však zistíme, ktoré interpretácie ovplyvňujú myslenie ľudí?

Psychológovia ukázali, že sa u ľudí prejavuje „afektívna heuristika“, čiže tendencia pripájať ku spomienkam emócie a dopúšťať, aby tieto emócie ovplyvňovali rozhodovanie. Zámena nesúrodých emócií potom môže vyvolať dysfunkciu výkonu, neschopnosť konať, váhavosť. Niektoré typy príbehov, ktoré kolujú dnes, môžu viesť aj k väčšej váhavosti. Na júnové hlasovanie o brexite vo Veľkej Británii sa pozeral celý svet s mimoriadnym znepokojením ako na signál politickej nestability. Častejší výskyt terorizmu pripojil k tomuto vývoju udalostí intenzívny emočný prvok.

Podporia tieto obavy ekonomickú váhavosť natoľko, že privodia ďalšiu celosvetovú recesiu? Akákoľvek odpoveď by v tejto chvíli bola ovplyvnená náladou a nepresná. Vzhľadom na dôležitosť následkov by sme však nemali poľaviť v úvahách, ako tieto obavy ovplyvňujú ekonomické rozhodovanie.