Eurozóna premárnila nádej na fiškálnu zodpovednosť

Tentoraz to vyzeralo naozaj vážne. Pravidelné titulky vo finančných a ekonomických médiách, nervózne vlády vyhrážajúce sa Európskym súdnym dvorom, Komisia napínajúca svaly ako kulturista vo finále Mr. Olympia. Dokonca aj sám šéf Komisie Jean-Claude Juncker, povestný svojou umiernenosťou, sa deň pred rozhodnutím podľa kuloárnych informácií prikláňal k tvrdšiemu variantu. Hovorím, samozrejme, o pokutách pre Portugalsko a Španielsko. A hneď prezradím aj pointu – žiadne pokuty nebudú.

V stredu sa rozhodlo, že obe krajiny dohodnuté deficity síce prekročili, ale keďže sa snažili, tak nakoniec dvojku zo správania spojenú s odovzdaním lentiliek nedostanú. Španielsko dostalo odklad do roku 2018 na stiahnutie svojho 4,6-percentného deficitu pod 3 percentá a Portugalsko musí podliezť 3 percentá miesto roku 2015 až tento rok.

Nikto sa ani príliš netajil, že toto rozhodnutie bolo politické. Zhrnuté slovami komisára pre ekonomiku Pierra Moscoviciho: „Ani symbolická pokuta by nebola ľuďmi pochopená... Trestajúci prístup nie je ten správny v časoch, keď ľudia pochybujú o Európe.“

Medzi krajiny radujúce sa z tohto rozhodnutia nepatrili len Portugalsko a Španielsko, ale aj Taliansko a Francúzsko. Taliansko síce spĺňa pravidlo 3-percentného deficitu, ale nespĺňa pravidlo klesajúceho štrukturálneho deficitu. Znak zostreného fiškálneho dozoru v časoch bublajúcej bankovej krízy by sa krajine príliš nehodil. Francúzsko má s porušovaním dohodnutej výšky deficitu tiež priam romantický vzťah a rado by potiahlo sériu výnimiek aj v roku 2017, keď pravdepodobne deficit opäť prekročí 3-percentnú hranicu.

Nie že by pokuta v maximálnej výške 0,2 percenta HDP (reálne by bola stanovená asi oveľa nižšie) predstavovala nejakú zásadnú sumu. Jej význam je čisto politický. Je to signál, že dohodnuté veci platia, aj keď by to malo trocha bolieť. Že zo spoločnej misy bude každý jesť iba jednou lyžicou. Niežeby Portugalsko a Španielsko preflákali všetky peniaze z eurovalov na portské a paellu. Obe krajiny od roku 2007 spravili sériu politicky náročných reforiem, o akých sa nám za ten čas na Slovensku ani nesnívalo. Na ilustráciu, nominálne verejné výdavky Portugalska aj Španielska medzi rokmi 2007 až 2015 narástli zhodne o 11 percent, kým výdavky Slovenska o 75 percent. Obe krajiny reformovali pracovný trh a Portugalsko dokonca znížilo korporátnu daň na 21 percent (a nie, ani jedna krajina nemá daň z dividend).

No ako vraví staré príslovie, daj politikovi priestor minúť jedno euro a on minie dve. Reformný entuziazmus oboch vlád s príchodom volieb v roku 2015 výrazne vychladol. Nová portugalská vláda napríklad zastavila už dohodnutú privatizáciu aeroliniek TAP, ktoré sa roky topia vo finančných problémoch. S pokutou na stole by ich motivácie boli iné.

Obávam sa, že eurozóna stratila jednu z posledných možností dokázať, že to so svojím fungovaním myslí vážne. Zároveň padol zásadný argument proti fiškálnej únii. Tá sa s neschopnosťou udeliť aspoň symbolickú pokutu za neustále sa opakujúce porušenia fiškálnych pravidiel zmení na jednu veľkú hostinu, na ktorej bude víťazom vždy ten najnezodpovednejší národný politik.