Hry vyrábajú problémy olympijských rozmerov

Brazílčanom želáme veľa šťastia. Budú ho potrebovať. Niekdajšia hviezda rozvojových krajín sa posledné roky potáca v hlbokej kríze – ekonomika sa vytrvalo prepadáva, ceny rastú, rozpočtová sekera siaha na dvojciferné čísla, pracovníci sú zúfalo neproduktívni a zdravotníctvo sužuje epidémia vírusu zika.

Ideálna príležitosť vyskúšať trochu výdavkovej mágie. Olympiáda však môže vyjsť Brazíliu draho. A nemusí ostať pri plánovaných 11-miliardových výdavkoch. Výskumníci z Oxfordskej univerzity skúmali cenovky olympiád za ostatné polstoročie. Letné a zimné hry svorne prekračujú rozpočet v priemere o 324 percent. Zlatú medailu v tejto disciplíne získali hry v Montreale z leta 1976, ktoré prešvihli rozpočet osemnásobne. Mestu okrem spomienky na slávne časy zanechali aj hlbokú stratu a 30-ročný dlh. Poznámka: na tejto súťaži sa nezúčastnili členovia organizačného výboru hier v Nagane zo zimy 1998, ktorí ihneď po skončení olympiády časť účtovníctva pre istotu spálili.

Je raritou, ak príjmy z predaja lístkov a vysielacích práv dokážu pokryť masívne výdavky na usporiadanie olympiády. Spravidla je úspech, ak neskončí v desivej strate. Len čo zaznejú podobné obavy, politici a organizátori s obľubou začínajú verklíkujú príbehy o najrôznejších nepriamych prínosoch.
Napríklad o úžasných športoviskách, ktoré budú slúžiť občanom. No tie takmer bez výnimky čaká neblahý osud. Buď mesto akceptuje ďalšie výdavky a prestavia ich na niečo užitočnejšie (Londýn), ročne minie nemalé peniaze na ich zakonzervovanie (Vancouver), alebo skrátka chátrajú ako všade inde. Napríklad v olympijskom plaveckom bazéne v Aténach dnes nájdete plávať akurát tak žaby. Pri finančných problémoch Brazílie aj mesta Rio de Janeiro je viac než pravdepodobné, že nablýskaný nový Olympijský park sa po 17 dňoch hier skrátka ponorí do temnoty. A s ním aspoň 11 miliárd z peňazí daňovníkov.

Nezabúdajme na turizmus! Keď nič iné, prestížne športové podujatie musí minimálne prilákať peniaze cudzincov. Problém tohto očakávania je, že turisti sa zvyčajne obávajú preľudnenia a nárazovo premrštených cien ubytovania, takže olympijským mestám sa skôr vyhýbajú. Napríklad pekinskí hotelieri takto v lete 2008 trpeli nižšou obsadenosťou izieb a Britániu v lete 2012 navštívilo menej ľudí ako predchádzajúce leto. Rio zrejme nebude výnimkou – momentálne je najdrahším mestom v ponuke Airbnb.

Vybájené nepriame prínosy olympijských hier nedokázali potvrdiť žiadne poctivé štúdie – od univerzitných až po tie od ratingových agentúr. Ak nejaké našli, prinajlepšom boli skromné. No sotva boli hodné utopených miliárd.

Masívne verejné výdavky na takú zúfalo neužitočnú vec, ako hosťovanie veľkého športového podujatia, skrátka ekonomiku naštartovať nedokážu. Keby to fungovalo, Grécko by sa vďaka olympiáde vyhlo technickému bankrotu a Brazília by po majstrovstvách vo futbale bola prosperujúcou krajinou. Nestalo sa. Teraz im pomôže už len svätená voda. Alebo je po výdavkovej mágii načase vyskúšať nejaké tie reformy.