Najdôležitejšia činnosť je niekedy jej absencia – alebo, aby sme parafrázovali Sherlocka Holmesa, pes, ktorý za noci nešteká. Napríklad keď neprišla reakcia na to, že Európska komisia od Španielska a Portugalska nevymáha dodržiavanie podmienok paktu stability a rastu. Komisia im mala navrhnúť pokutu za výrazné prekročenie cieľov fiškálneho deficitu. Mlčanie zachoval aj zvyšok Európy vrátane Nemecka. Dokonca sa objavili správy, že nemecký minister financií Wolfgang Schäuble loboval u niekoľkých komisárov za neudelenie pokuty. Nemecká finančná tlač rozhodnutie sotva zaznamenala. Čo za takýmto tichom väzí?
Fiškálna zhovievavosť má v EÚ precedens. V roku 2003 mali Nemecko, Francúzsko aj Taliansko schodky nad tri percentá HDP. Vtedy Komisia štekala, hoci hrýzť nemohla. Navrhla posilňovanie postupu pri nadmernom deficite. Jeho súčasťou síce neboli pokuty, ale ministri financií sa mu úporne bránili. V Nemecku noviny aj politická opozícia vášnivo hrešili vládu za narušenie fiškálnej bezúhonnosti. Komisia sa rozhodla nepoľaviť a Nemecko a Francúzsko pokarhať. Vyslala posolstvo, že zodpovednosť za dohľad nad dodržiavaním zmlúv EÚ berie vážne. Nakoniec však zvíťazili politické záujmy.
Následná reforma paktu stability a rastu a ohnisko záujmu presunula z celkového deficitu na hodnotenie fiškálneho postavenia, ktoré zohľadňuje stav ekonomiky. Komisia reformu prijala a vykonala odvtedy niekoľko ďalších úprav, pri ktorých vždy hrdo ohlásila, že pakt je „flexibilnejší“ a „inteligentnejší“ než predtým.
Španielsko a Portugalsko dnes neplnia ani nové pravidlá. Komisia Jeana-Clauda Junckera bola napriek tomu rozštiepená, či ich vymáhať; niektorí komisári uprednostňovali zhovievavosť. Záležitosť podľa všetkého vyriešila Schäubleho intervencia. Priestor uplatniť politické ohľady na presadzovanie pravidiel zostal zachovaný.
Tentoraz však mala Komisia väčšiu moc odpor ministrov financií prekonať. Európa zaviedla pravidlo obrátenej kvalifikovanej väčšiny, podľa ktorého je každý návrh Komisie na udelenie pokuty konečný, ak ministri financií EÚ nedajú dohromady dvojtretinovú väčšinu proti nemu. No podpora fiškálnych pravidiel opadla. Možno sa občania aj lídri sústredia na bezpečnostné otázky. Mnoho pozornosti púta aj brexit a v mnohých krajinách sa naliehavejšie ako znižovanie deficitov môže zdať zachovanie zamestnanosti.
Ak sa však neuplatňujú ani tie najkonkrétnejšie prvky v rámci riadenia eurozóny, čo potom členské štáty prinúti uskutočňovať reformy a stabilizovať dlhy? Vágne stimuly nezaberú. Na krízu a neudržateľne vysoké úroky silno zadlžených vlád akoby sa už zabudlo. Oficiálne Komisia stále pracuje na plnení plánu naozajstnej hospodárskej a menovej únie. Pri nedodržiavaní pravidiel paktu stability to však stráca zmysel. Členské štáty EÚ dávajú namiesto spoločným pravidlám a spoločnému prospechu prednosť domácej politike.