Súčasný zákon o dani z príjmov vychádza z koncepcie jediného zdanenia, keď sa zisky zdaňujú iba pri ich tvorbe. Ministerstvo financií svojím návrhom, aby sa zisky zdaňovali nielen pri ich vytvorení, ale aj pri ich následnej distribúcii, teda úplne zásadným spôsobom zasahuje do koncepcie zákona o dani z príjmov. Takéto významné zmeny by sa mali implementovať až po dôslednej analýze a predstavení novej koncepcie zákona. Ministerstvo takúto analýzu a ani žiadnu novú koncepciu zdaňovania príjmov nepredstavilo. Jednotlivé ustanovenia zákona je potrebné vykladať v jeho kontexte, v duchu zákona. Nepoznanie kontextu, respektíve celkovej koncepcie povedie k interpretačným problémom.
Vláda vo svojom programovom vyhlásení svoj zámer pristúpiť k takejto zásadnej zmene vopred neavizovala. Takýto prístup rozhodne neprispieva k vnímaniu Slovenska ako krajiny s predvídateľným podnikateľským prostredím. Programové vyhlásenie sľubuje opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia a znižovanie administratívnej záťaže pre podnikateľov. Daň z dividend je krokom opačným smerom. Pre slovenských majiteľov firiem bude znamenať významné zvýšenie daňového zaťaženia zo súčasných 22 percent na takmer 33. V momente vytvorenia (hrubého) zisku zaplatia 21 percent a 15 pri následnej výplate čistého zisku. Navyše daň z dividend má mať dosah aj na zisky vytvorené v minulosti, ktoré budú vyplatené po roku 2017. Týmto sa jednak narúšajú legitímne očakávania daňových subjektov o daňovom zaťažení ich príjmov, ale tiež cítiť akúsi aroganciu, keďže sa rezort financií zatiaľ ani nepokúsil vyargumentovať pripomienky podnikateľov o retroaktivite uvedeného návrhu. Takto sa podnikateľské prostredie nezlepšuje.
Návrh na zavedenie dane z dividend sa nedá vnímať inak ako jednoduchý a prvoplánový nástroj na zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu. Ministerstvo financií totiž túto daň neskĺbilo s ostatnými pravidlami v zákone. Napríklad, v rámci koncepcie rozvoja kapitálového trhu s účinnosťou od tohto roka zaviedol rezort oslobodenie príjmov z predaja cenných papierov obchodovaných na burze, ak ich majiteľ vlastnil viac ako jeden rok. Dividendy prijaté majiteľom akcií spĺňajúcich uvedené podmienky však už od dane oslobodené nebudú. Aké je ekonomické zdôvodnenie rozdielov v prístupe k zdaňovaniu príjmov z predaja a z držby rovnakého cenného papiera? Nie je známe.
Na záver otázka. Je štátny rozpočet v takej krízovej situácii, že sa musí pristupovať k takýmto unáhleným a nekoncepčným zmenám? Ak nie, bolo by lepšie, ak by ministerstvo financií v tejto chvíli vypustilo daň z dividend z návrhu novely zákona o dani z príjmov. Malo by najskôr odbornej verejnosti predložiť svoju predstavu o novej koncepcii zákona a otvoriť odbornú diskusiu. Na tomto základe by sa mali navrhovať premyslené a dostatočne vopred oznámené zmeny, ktoré budú predstavovať istú rovnováhu medzi príjmami štátneho rozpočtu na jednej strane a predvídateľnosťou práva, právnou istotou, podporou podnikateľského prostredia a konkurencieschopnosťou Slovenska s daňovými režimami iných štátov na strane druhej.
Autor je prezident Slovenskej komory daňových poradcov