Pred poslednými voľbami do parlamentu prevádzkovatelia hazardných hier očakávali klasický scenár. Pár starostov s ambíciami si potrebuje nájsť zvučnú tému, ako na seba upútať. Zrušiť „hazard“ je v zásuvke jednoduchých huránápadov vždy poruke. A tak sa zrodila petícia proti hazardu v Bratislave. A s ňou sa na výslní opäť objavili mená Anton Chromík či Ján Mrva. Postup rovnaký, nepriateľ nový. Teda herný priemysel a jeho štrnásťtisíc zamestnancov.
Za trištvrte roka si petícia našla necelých desať percent podporovateľov, hoci ste sa s ňou mohli stretnúť v každom kostole či v takmer každom dome, kde zvonili neraz aj samotní správcovia, pripravení povedať, že podpisom ochránite svoje deti pred drogami v herniach. Niektorí zvolávali schôdze, ktorých cieľom bolo len nazbierať ďalšie podpisy, celé pod vtipným hedlajnom o „Odstávke hazardu“. Absurdné a lacné, ale ľahké.
Divadlo a klamstvá
Hoci petícia nebola úspešná a jej avizovaný koniec sa predĺžil na neurčito, politickým populistom do volieb poslúžila. Potom si projekt „Zastavme hazard“ osvojil, po neúspešnom referende, za ktoré Slováci zaplatili sedem miliónov eur, dovtedy stratený Anton Chromík z Aliancie za rodinu. Pred volebné miestnosti v hlavnom meste postavil nevídanú armádu 800 aktivistov, ktorí úspešne odchytili každého voliča. Síce ich zavádzali výmyslami, ale podstatné sú naplnené hárky s podpismi a údajný historický úspech petície v Bratislave. Povzbudený úspechom z hlavného mesta, Levoče, Galanty a Ružomberka začal pán Chromík tento projekt šíriť do zastupiteľstiev miest a obcí po celom Slovensku. Vystupuje na nich pred poslancami a presviedča ich nepodl...
Zostáva vám 85% na dočítanie.