Deutsche Bank: Pre nemecký dub neprehliadajme celý les

Najnovšia prezývka pre Deutsche Bank je „druhý Lehman Brothers“ a komentátori sa predbiehajú v napísaní toho najdepresívnejšieho konca (finančného) sveta spusteného touto bankou.

Niežeby na to neboli zámienky. Banka, podobne ako viaceré ďalšie finančné giganty, utrpela ťažké straty už počas úvodu krízy. V roku 2009 to bolo 12 miliárd dolárov, hoci túto stratu spočiatku chytro maskovala. Jóbove zvesti naskakovali v pravidelnom rytme. Miliardové straty namiesto predpovedaných ziskov korunoval rok 2015, keď banka vykázala stratu takmer 7 miliárd eur. Nemalý podiel na tom mali pokuty. Najskôr 2,5 miliardy dolárov v takzvanom LIBOR-škandále a potom za maskovanie skutočného rizikového charakteru produktov zmixovaných zo subprime hypoték, teda vlastne za spoluvinu na finančnej kríze. Práve táto pokuta spustila aktuálnu hystériu okolo Deutsche Bank. Ešte sa totiž nevie, koľko to bude. Pôvodné odhady v rádoch 3 – 5 miliárd dolárov boli nahradené požiadavkou na 14 miliárd dolárov amerického ministerstva spravodlivosti. DB už dlhšie zúrivo seká náklady prepúšťaním a predáva majetkové podiely v rôznych inštitúciách. Ale keďže na účel pokút má odložených len zhruba 5 miliárd eur, je to problém – pri vyššej pokute bude musieť zvýšiť kapitál.

To znamená buď zohnať peniaze od akcionárov (čo už v nedávnej minulosti spravila trikrát), alebo od Angely. Prvá možnosť je nepríjemná – akcionári kvôli obrovskému prepadu ceny škrípu zubami, až iskry lietajú, a ďalšie riedenie akcií sa môže stretnúť s ich odporom. A možno aj s nezáujmom kupcov. Bailout je ešte nepríjemnejšou možnosťou – (bývalá) pýcha nemeckého finančníctva sa v rokoch 2009 až 2012 bailoutu tesne vyhla a žiadať nemeckú vládu o peniaze v čase, keď tá drezíruje Talianov pre ich bankový systém a pripravuje sa na voľby, nebude žiadne čajové posedenie.

Netreba sa však hneď nechať uniesť étosom doby. Kríza sfúkla atmosféru nadšeného oslavovania nekonečného rastu trhov ako sviečku. Kto dnes nepredpovedá koniec sveta, akoby v médiách ani nebol. To poznačilo aj súčasnú diskusiu o Deutsche Bank. Neprehliadajme pre nemecký dub celý les. DB má viac než 200 miliárd eur likvidity a za sebou najsolventnejšiu štátnu pokladnicu Európy. Prebytok nemeckého rozpočtu 18 miliárd eur za prvý polrok 2016 by stačil na bailout a ešte aj na následnú bujarú oslavu bankárov. Ani Američania nechcú podrezať konár svojmu najlepšiemu spojencovi na kontinente a reálna pokuta nemusí byť nakoniec dvojciferná.

Les však ostáva. Magický klobúk moderného finančného systému, do ktorého hádžete krátke zdroje a vyťahujete dlhé úvery pod dozorom čarodejníka-regulátora (ktorý so zavretými očami tlieska, keď sa vám, a tým aj HDP, darí), sa od krízy akosi neustále kazí. Finančný systém postavený na súčasnom centrálnom bankovníctve fiat mien umožňuje plniť sľuby politikov výmenou za štedré výnosy. Splodinami tohto procesu sú morálny hazard, korelované riziko a množstvo zlých investícií. Sľubované, ale neprichádzajúce otrasy by mohli byť skôr prvými príznakmi (nebezpečnej) liečby ako konca sveta.