Keď poniektorí skúsení upozorňovali na nebezpečenstvo menovania nominanta SNS na šéfa tajnej služby, iní – naivní, tomu nepripisovali žiadny význam. Chyba.
Keď predseda národniarov oficiálne žiadal ovládnuť RTVS, tí istí prostáčikovia mali zas len plné ústa Fica. Aký lacný a lascívny fetiš. Pre jeden strom nevidieť les.
Predseda vlády a novinári, vrátane RTVS, sa tentokrát ocitli na jednej lodi.
Fico je už príliš slabý, aby poťahoval nitky. Na scéne je nový hráč. Hlási sa o slovo. Do veľkej miery vedľajší produkt novinárskej deštrukcie predsedu vlády.
Ten muž je však oveľa nebezpečnejší. Nemá totiž hranice. Nezastaví sa pred nikým a pred ničím. Je zlý. Hlúpy. A veriaci. Tá trojkombinácia z neho robí muža s perspektívou.
Toto všetko je iba začiatok. S podporou cirkvi tu bude dlhšie ako Mečiar a Fico. O to tu dnes ide. Hrá sa o veľa.
Len jedno mi je ľúto, že tú hnedú chmúru visiacu nad nami vidí málokto.
Zabil jednou ranou tri muchy. Diskreditáciou protivníkov sa to obyčajne začína. Po tieto dni som pochopil dosť na to, aby som mal strach.
Slovensku opäť raz ktosi zvoní do hrobu. A nie je nikto, kto by vytušil, odkiaľ ten hlas prichádza. A varoval nás všetkých skôr, ako si neskôr urobí nový fetiš miesto starého, a nám len sucho povie: Vaša chyba. Vy ste si ho zvolili…
Aj vďaka tvojmu hlasnému mlčaniu, svedomie národa. Zrazili ťa na kolená. Zapchali ti ústa. No máš ešte oči. Rozum. A ľudí, ktorí ťa, napriek tvojmu nelichotivému zovňajšku, neprestali potrebovať.