14.11.2016, 00:00

Zabudnite na Ameriku, blíži sa Taliansko

Neúspech bude stáť Renziho kreslo. Príležitosti sa môžu chopiť euroskeptici.

Na bojisku sociálnych sietí sa pomaly začína usádzať prach, burzy sú v čase písania komentára pokojné ako snajper s prstom na spúšti a v prvých náznakoch budúcej Trumpovej vlády prebleskujú príliš známe mená (Gingrich, Guliani, Palin, Mnuchin z Goldman Sachs...), aby sme ten „koniec mainstreamu“ museli brať bez štipky soli. Európanom odporúčam začať obracať zrak na Taliansko.

O tri týždne, v nedeľu 4. decembra, tam prebehne referendum týkajúce sa právomocí hornej komory parlamentu a iných zásadných otázok deľby moci v krajine. Zmeny by mali podľa premiéra Mattea Renziho prispieť k stabilite vlád v krajine, ktorá za posledných desať rokov mala päť rôznych premiérov (Berlusconiho si užila dvakrát). Podstatné je, že s referendom Renzi spojil svoju premiérsku stoličku. „Nie“ v referende bude s veľkou pravdepodobnosťou znamenať predčasné voľby. Referendové „nie“ je na ceste k víťazstvu a z výsledku amerických volieb získalo dodatočnú energiu, keďže Renzi bol jedným z najhlasnejším podporovateľov Clintonovej spomedzi európskych lídrov. 

Predčasné voľby by za starých čias neboli ničím výnimočným, ale za starých čias nebolo lídrom prieskumov Hnutie piatich hviezd. Európe o ňom stačí vedieť, že medzi hlavnými bodmi programu má referendum o zotrvaní Talianska v eurozóne. A vzhľadom na výsledok brexitového referenda si ani najväčší eurooptimista nedovolí odhadnúť, ako by to dopadlo. Taliansko bolo dosiaľ majstrom prežívania. Ekonomike sa darí zle, a to nie od krízy, ale už posledných 15 rokov. Že reálny taliansky HDP je na úrovni roku 1997, hovorí asi za všetko. Napriek druhému najväčšiemu relatívnemu dlhu v EÚ (rozpočet nebol v pluse počas uplynulých 60 rokov), no aj vďaka tejto dlhodobej skúsenosti s verejným zadlžovaním, je dynamika talianskeho dlhu priaznivejšia ako v Grécku, kde vytriezvenie z prehýrenej dekády prišlo doslova z večera do rána. Deficity sa vládam po väčšinu krízy darilo držať na uzde. 

No aj tak musela ECB viackrát vykopávať defaultovú loptu z čiary, naposledy v lete 2012, keď úrok na talianskych dlhopisoch prekročil 7 percent. Pred pár dňami Renziho vláda Komisii predložila rozpočet na rok 2017, v ktorom opäť žiadala o výnimky pre svoj deficit (v roku 2016 malo povolenú najväčšiu maximálnu možnú flexibilitu 0,75 percenta HDP). K utečeneckej kríze priložila ako dôvod aj sériu zemetrasení. Komisia predloží oficiálny názor 16. novembra.

Dovolí si Taliansko robiť dva týždne pred referendom problémy? Už teraz je výnos na desaťročných talianskych dlhopisoch vyšší ako dve percentá – čo je hodnota, ktorú sme nevideli už rok a pol. Európa si sotva dovolí zavariť tretej najväčšej ekonomike kontinentu. Nebezpečenstvo je skôr iné. S novou vládou v Ríme by mohlo prísť k definitívnemu pochovaniu aj tých náznakov fiškálnej disciplíny, ktorú sa Brusel snaží vybudovať. Potom to bude obed zadarmo, kde najväčší žalúdok berie všetko. 

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.