Prednedávnom som mal možnosť rozprávať sa so zamestnávateľmi na východnom Slovensku, ktorí zamestnávajú Rómov – nie takých, ako vídame v Bratislave, ale z prešovských a košických osád. Pre nich ide často o nevyhnutnosť, lebo pracovnej sily pripravenej nastúpiť do práce je v okolí málo. Zároveň je to pre nich i príťaž, lebo musia plniť aj tie funkcie, v ktorých nie sú doma. Darí sa im však a zaslúžia si náš rešpekt. Oveľa viac si však zaslúžia aj podporu od verejnosti a od štátu.
Je vždy dobré, keď každý robí to, čo má a vie robiť – v tomto prípade ak podnik podniká, vzdelávacie inštitúcie vzdelávajú, sociálna sieť a rodinná politika neodrádzajú od zamestnania sa a úrad práce pomáha nezamestnaným uspieť na trhu práce. A hlavne, ak zúčastnení neukazujú prstom na ostatných, ale dokážu riešiť spoločné problémy spoločne.
Veľké podniky dnes pomáhajú starostom, ktorí sa starajú a majú záujem a schopnosti zveľadiť svoju obec prevádzkovaním kvalitnej materskej školy, základnej školy, napojením na stredné školy, zriadením obecného či sociálneho podniku a zapojením sociálnej práce a mentoringu. Spolupracujú s charitami, neziskovkami a úradmi práce. Svojich zamestnancov z osád sú schopné naučiť základným pracovným, spoločenským a hygienickým návykom.
Veľké podniky by nám však boli ešte užitočnejšie, keby využili svoje možnosti identifikovať a komunikovať skutočné problémy a byť partnerom pri hľadaní riešení. Za skutočný problém pritom nemožno považovať výšku sadzby dane z príjmu právnických osôb, ale skôr tie tisíckrát vyššie skutočné platby, ktoré podnikateľ zaplatí za dodržiavanie regulácií idúcich nad rámec európskych miním, znevýhodňujúcich ho pred zahraničnou konkurenciou. Za skutočný problém môžeme považovať rovnaké regulácie pre malý aj veľký podnik, ktoré sú jedným z dôvodov, prečo je vidiek chudobný. Za skutočný problém môžeme považovať to, že v mnohých okresoch štát míňal financie na školy a učebné odbory možno užitočné pre učiteľov, ale nie pre žiakov, ktorí tak končili na úrade práce...
Veľké podniky by mohli pomôcť dostať do verejného priestoru reálne témy zamestnanosti a s ňou súvisiace témy rodiny, demografie a odmietania jednoduchých riešení založených na nenávisti. Uvedomujem si, že chcem od aktívnych, aby boli ešte aktívnejší, ale vedie ma k tomu pozitívna skúsenosť z prípravy dvanástich rozvojových plánov, ktoré by sme bez partnerstva aj s podnikateľmi nemohli pripraviť.