Začiatkom marca sme na tomto mieste napísali, že nás čakajú čudné voľby. Pretože im chýbal motív, myšlienka, okolo ktorej by sa krútila debata. Z rýdzeho zúfalstva sa zúžila na tému „so Smerom alebo proti nemu“ a podľa toho aj voľby dopadli. Nedostatok iných podnetov spôsobil, že nerozhodnutí voliči sa v poslednej chvíli priklonili na stranu toho, kto najviac kričal, že Robert Fico je najrýdzejšia forma zla – teda Richarda Sulíka, Igora Matoviča, Mariana Kotlebu a Borisa Kollára.
K príčinám tohto stavu sa vyjadril už azda každý, väčšinou sa však zmohol na lenivé šplechy typu „zlyhali liberálne elity, ktoré neriešia reálne problémy reálnych ľudí“. Koncom roka si môžeme aj zľahka zaprovokovať, tak skúsme inak: slovenským problémom, naopak, je, že elity vyriešili až priveľa problémov. Integrácia je dovŕšená, nezamestnanosť nie je téma, podarilo sa skrotiť deficit a bežný „skladník ve šroubárně“ či dôchodca má životnú úroveň ako nikdy. Iste, zdravotníctvo je v rozklade, školstvo a program integrácie Rómov spinkajú – ale kedy to bolo inak? Problémom je, že nemáme skutočnú, celej spoločnosti sa týkajúcu tému. Nie, fantómová migračná hrozba sa neráta.
Aj v spoločenskej debate platia takpovediac fyzikálne zákony a niet sa čo čudovať, že myšlienkové vákuum vyplnila intelektuálna žumpa. Nedá sa ju vyčistiť, len nahradiť. Práve to je najdôležitejšia úloha súčasných či prichádzajúcich politikov – priniesť étos, víziu, odvetiť na leninskú otázku Čo robiť? Nech je to aj federálna Európa či odvodový bonus – ale nech je to téma. Pravda, hľadiac na pustú scénu sa zdá, že niet nádeje, ale Slovensko sa už neraz dokázalo pozviechať a prekonať aj náročné prekážky. Tak mu držme palce.
kotrha 2017Ľubomír Kotrha
StoryEditor