Kresťania v politike

Prečo sú kresťania v politike rozdelení? Čo robia, aby mali vplyv na veci verejné? Dozrel čas na vznik jednotnej kresťanskej strany? To je niekoľko otázok z debaty, ktorú iste poznačil odchod KDH z parlamentu. Podľa môjho názoru si však prv treba vyjasniť terminológiu, pretože o obsahu spojenia kresťan v politike, alebo kresťanský demokrat vo všeobecnosti, má každý inú predstavu.

V roku 2009 sme sa mohli oprieť o programový dokument Európskej ľudovej strany o sociálno-trhovom hospodárstve. Jeho základné tézy však narážali na odpor a nepochopenie rovnako medzi mnohými mladými, ako aj starými straníkmi a fanúšikmi, často trpiacimi pocitom výnimočnosti a vyvolenosti. Akokoľvek bol vtedajší ekonomický program KDH pochybnej kvality (dôvody sú na samostatnú diskusiu), dôležitým prelomom bola orientácia na pracovné miesta, ľudí s rôznymi príjmami, s rôznym spoločenským postavením, na robotníkov, rovnako ako aj na živnostníkov a podobne.

EĽS vraví: „Sme oddaní princípom sociálno-trhového hospodárstva. Trhy musia pracovať tak slobodne, ako je len možné a nespravodlivé praktiky a ochranárske opatrenia proti slobodnej súťaži musia byť zrušené. Zároveň, v duchu sociálno-trhového hospodárstva musia byť podporované práva pracujúcich... Sme odhodlaní urobiť všetko pre to, aby zamestnávanie či založenie vlastnej firmy bolo čo najjednoduchšie.“ Rovnako aj: „Postaráme sa a pomôžeme ľuďom v núdzi, nesmieme nechať nikoho pozadu.“

Podľa názvu sú kresťanské SDKÚ aj KDH, dnes mimoparlamentné strany. Aj v mnohých parlamentných stranách sú politici s nálepkou kresťan. Iste, nie je nič zlé na tom, ak si niekto do auta zavesí krížik alebo svätého Krištofa, ale nie je to ani dôvod, aby sme ho volili. Zvlášť, ak v našich zemepisných šírkach by sme vlastne človeka nepoznačeného kresťanstvom hľadali ťažko. Na získanie dôvery a mobilizáciu ľudí totiž nestačí vystavovať na obdiv svoje kresťanstvo a pritom nemať žiadne výsledky, byť zameraný len na úzku vrstvu bohatých, rozbíjať a nespájať, súdiť a zosmiešňovať, nenávidieť a robiť zo svojich oponentov nepriateľov na život a na smrť.

Páčilo by sa mi, keby sme mali systém dvoch veľkých, zodpovedných strán – kresťanských a sociálnych demokratov, schopných, podobne ako v Nemecku, spolupracovať pre rozvoj štátu. Páči sa mi, že dnes je v politike mnoho ľudí hlásiacich sa k sociálno-trhovému hospodárstvu, ktorí podporu získavajú výsledkami svojej práce.