Keď štát ide s kožou na trh

Reputácia krajiny je nesmierne dôležitá. Pri riadení dlhu dvojnásobne. Nálady a dôvera investorov totiž dokážu trhmi zamávať omnoho viac, než by sa mohlo zdať. Parametre nášho štátneho dlhu sa vlani výrazne zlepšili a dosiahli historicky najlepšie hodnoty. Priemerné úročenie finančných záväzkov štátu dosiahlo 2,58 percenta a oproti roku 2011 kleslo z úrovne 3,98 percenta. Refinančné a úrokové riziká štátneho dlhu sa vlani opäť zmenšili a pri kratších splatnostiach sme predávali dlhopisy a pokladničné poukážky aj so zápornými úrokmi. To znamená, že vrátime menej, ako sme si požičali. Priemerná splatnosť dlhu ku koncu roku 2016 dosiahla približne sedem rokov a od roku 2011 vzrástla takmer o tri roky. Aj v tomto ukazovateli sme na úrovni štandardu krajín OECD alebo jadrových krajín eurozóny.

Čomu za to vďačíme? Okrem vplyvu politiky ECB je z hľadiska schopnosti požičiavať si na trhoch podstatný aj obraz krajiny v očiach investorov. V najbližšom čase plánujeme navštíviť európskych investorov s ponukou investovať do slovenských dlhopisov s dlhšou splatnosťou. Čím sa môžeme prezentovať? V prvom rade ekonomickou a politickou stabilitou. Slovensko dosahuje zhruba dvojnásobné tempo rastu ekonomiky v porovnaní s priemerom krajín eurozóny. Spolu s tým idú pozitívne vyhliadky trhu práce a približovanie sa k historicky najnižšej miere nezamestnanosti.

Náš verejný dlh patrí k jedným z najnižších a v pomere k HDP tvorí len približne 60 percent priemeru krajín eurozóny. Limity dané ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti neumožňujú nadmernú kumuláciu dlhu, ale brzdia jeho strategické riadenie. Zásobenie hotovosťou na krytie blížiacich sa splatných záväzkov štátu sa do dlhu započítava, čo spolu s nemožnosťou efektívne zhodnotiť voľnú likviditu štátu robí vrásky na čele odborníkom z Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity. Potreba hotovosti na platenie dlhov je v jednotlivých rokoch rôzna. Ak by sa vlani znížila rezerva napríklad na úroveň roku 2011, pomer dlhu k HDP by bol k záveru roku 2016 pod 50 percentami.

Kredibilitu rozpočtovej politiky Slovenska potvrdzujú viaceré zahraničné inštitúcie. Cieľom je postupná eliminácia deficitov a dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Už v tomto roku predpokladáme prvý primárny prebytok v histórii Slovenska. Znamená to, že príjmy budú vyššie ako výdavky po odrátaní úrokových nákladov. Myslím, že toto sú dostatočné argumenty, že Slovensko je spoľahlivá a solventná krajina, do ktorej sa oplatí investovať.