Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal nijakým spôsobom nereagoval na ponuku vykonať na území hlavného mesta najväčší prieskum v dejinách na tému hazard. Od komunálneho politika, ktorí tvrdí, že jediné, čo ho zaujíma je názor Bratislavčanov, je to prinajmenšom zvláštny postup.
O čo vlastne ide? Asociácia zábavy a hier (AZAH) ponúkla mestu, ale aj aktivistom z iniciatívy Zastavme hazard spoluprácu pri realizácii najväčšieho prieskumu v dejinách mesta. Hovoríme tu o vzorke 15 až 20 tisíc respondentov, kde o reprezentatívnosti už naozaj nemôže byť žiadnych pochýb. A ponúkli sme nielen financie na prieskum, ale aj spoluprácu pri tvorbe dotazníka. Mestu aj iniciatíve. Odpoveď? Ani obraz, ani zvuk. Nič. Akoby to bolo úplne jedno.
Pritom to vôbec nie je jedno. Primátor tvrdí, že petícia, ktorá sa dožaduje zákazu hazardu už svoje povedala a poslanci sa majú riadiť podľa nej. Absolútne ignoruje fakt, že medzičasom vznikla zákonná možnosť na efektívnu reguláciu hazardu a vôbec sa ňou nezaoberá. Z februárového prieskumu verejnej mienky na území mesta pritom jasne vyplynulo, že úplný a absolútny zákaz hazardu si želá približne polovica občanov, pričom ale zároveň viac ako 83 percent vyjadruje jasné obavy z rozmachu nelegálneho hazardu po absolútnej prohibícii. Tak, ako to potom vlastne je? To naozaj nikoho nezaujíma, že ľudia sa boja rozmachu nelegálneho hazardu, ktorý nie je ničím a nikým regulovaný, ktorý nikoho nechráni a ktorý navyše nikomu (mestu, ani štátu) nič neplatí? To je zvláštne, nie?
A zvláštne je aj to, že primátor sa systematicky vyhýba tomu, aby nechal poslancov hlasovať o možnostiach regulácie hazardu a tlačí iba a jedine na jedno hlasovanie: Zákaz, alebo nič. Ignoruje zákon, ktorý mu to umožňuje. Mimochodom ten istý zákon, ktorý sa menil iba preto (znižovalo sa zákonom vyžadované kvórum z 30 na 15% obyvateľov), aby bola petícia Bratislavčanov „úspešná“. Vtedy primátor zákon potreboval, dnes je mu ukradnutý. Bolo by zaujímavé vedieť, čo si myslia napríklad na MFSR o tom, že keď sa natrápili s definíciou štyroch možností regulovať hazard, trápili sa vlastne zbytočne. Pretože primátor a jeho ľudia sa o tieto možnosti vôbec nezaujímajú.
Zaradiť spiatočku, opýtať sa férovo ľudí na názor a pristúpiť ku rozumnému riešeniu, sa javí ako dobré aj z iných dôvodov. Na ceste, ktorou kráča Magistrát hlavného mesta ku svojmu vysnívanému cieľu, ktorým je absolútny zákaz hazardu, sa už totiž nakopilo toľko „legálnych“ zvratov, že celá vec bude mať tak či tak, definitívnu dohru na súdoch.
Petícia na základe ktorej sa pred mesiacom hlasovalo o hazarde už jednoducho bola a hlasovanie o VZN podľa nej bolo legálne. Poslanci absolútny zákaz odmietli. Teraz sa má hlasovať o tom istom a na základe tej istej petície. Prečo? Pretože prvé hlasovanie nedopadlo „správne“? To sa bude o petícii hlasovať dovtedy, dokedy nebude výsledok „správny“? Alebo dovtedy, dokedy sa fanatikom z iniciatívy Zastavme hazard nepodarí zastrašiť ešte väčšiu skupinu poslancov, ako doteraz? Pretože to, čo sa tu deje, ani ničím iným nie je. Vyhrážať sa ľuďom „zhorením v pekle“, alebo ich rovno preklínať - to je „hlas ľudu“?
Poslanci, ktorí chcú diskutovať o možnostiach regulácie sú denuciovaní a čelia vyhrážkam. Tí druhí zase tvrdia, že občania sa už raz rozhodli. Tak prečo sa jedni aj druhí nepridajú ku myšlienke, urobiť (spoločne a bez vytáčok) naozaj veľký a naozaj reprezentatívny prieskum verejnej mienky na území mesta, kde sa ľudí férovo spýtame - čo vlastne chcú a čo preferujú?
Dominika Lukáčová (Asociácia zábavy a hier)