Štvrť storočia od konca studenej vojny sú Západ a Rusko opäť v konflikte. Tentoraz je však spor o geopolitickej sile, nie o ideológii. Západ podporoval demokratické hnutia v postsovietskom regióne, neskrývajúc nadšením pre rôzne „farebné“ revolúcie, ktoré nahradili režimy dlhotrvajúcich diktátorov. I keď nie všetci noví vodcovia sa ukázali ako demokrati, Západ predstieral, že sú.

Diktátori dominujú, ekonomika stagnuje
Priveľa krajín bývalého sovietskeho bloku je ovládaných autoritárskymi vodcami. Niektorí, ako ruský prezident Vladimir Putin, sa naučili presvedčivejšie predstierať demokratické voľby ako ich komunistickí predchodcovia. Svoj systém „neliberálnej demokracie“ obhajujú pragmatizmom. Tvrdia, že vedia veci urobiť rýchlejšie a efektívnejšie. To však platí iba pre vzbudzovanie nacionalizmu a potláčanie disentu, nie pre zabezpečenie dlhodobého ekonomického rastu. HDP Ruska, jednej z dvoch bývalých superveľmocí, dnes dosahuje zhruba 40 percent nemeckého a len niečo málo nad 50 percent francúzskeho HDP. Priemerný vek dožitia radí Rusko na 153. priečku a v príjme na obyvateľa patrí krajina na 73. miesto na svete, čo je nižšia pozícia ako bývalé sovietske satelity v strednej a východnej Európe. Väčšinu vývozu tvoria

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.