V tomto období sa objavilo a ešte aj objaví viacero názorov na RTVS. Je to prirodzené. Blíži sa voľba generálneho riaditeľa. Sú a budú medzi nimi aj nepravdivé a čisto účelové tvrdenia. Alebo aj také, ktoré síce účelové nie sú, ale závery robia z nepravdivých informácií. Takým je aj komentár P. Tkačenka – Karmický dlh pravice. Autor v ňom tvrdí, že spojenie rozhlasu a televízie bolo účelové a malo poslúžiť len na zbavenie sa Štefana Nižňanského a že presunutím voľby generálneho riaditeľa do parlamentu z toho urobila naša vláda vec politického rozhodnutia. Nie je to pravda. Tu sú fakty.
V čase nástupu Radičovej vlády v roku 2010 bol stav verejnoprávnych médií katastrofálny. Najmä STV. Z hľadiska programu aj politickej nezávislosti. Najväčšou hrozbou bol ekonomický kolaps. Kumulovaná strata STV bola 37 miliónov eur. Pripravení už boli exekútori. Úvaha o zrušení verejnoprávnych médií mala čoraz viac podporovateľov. Museli sme konať. Rýchlo a razantne. Kozmetické zmeny by nestačili. Ani výmena riaditeľa. Pacienta, ktorý umiera na infarkt, nepošle lekár na plastickú operáciu, ale sa pokúsi prebrať ho elektrošokom. Preto som ako minister kultúry navrhol systémovú zmenu. Vychádzal som z toho, že verejnoprávne médiá ešte dlho nebudú mať dostatočné zdroje na svoj dlhodobý rozvoj. (Realita mi dáva za pravdu.) Spojenie rozhlasu a televízie má totiž synergický efekt a umožňuje významné šetrenie. Napríklad aj rušením duplicitných aktivít a presťahovaním rozhlasu a televízie do spoločného priestoru. Škoda, že posledné roky sa v tejto oblasti urobilo len veľmi málo. V každom prípade, záchranná misia uspela. Zásluhou nového zákona, čiastočného oddlženia a aktivitou nového manažmentu pod vedením Miloslavy Zemkovej. Keď v roku 2012 nastupovalo do funkcie nové vedenie V. Miku, na svojich účtoch mala RTVS 17 miliónov eur! Inštitúcia bola ekonomicky skonsolidovaná a pripravená na programový rozvoj. A najmä sa už skončili diskusie o zrušení verejnoprávnych médií.
A teraz k voľbe generálneho riaditeľa v parlamente. Sám by som bol radšej, keby riaditeľa volil orgán, ktorého členovia nie sú politickí nominanti. To je však na Slovensku hudba budúcnosti. Buďme realisti. A nebuďme pokrytci. To akože voľby riaditeľov v radách STV a SRo neboli politické? Samozrejme, že boli. A najmä je jednoduchšie ovplyvniť a nebojím sa povedať, že aj motivovať 10 politických nominantov v nejakej rade ako 76 poslancov parlamentu. A, napokon, aj minulosť mi dáva za pravdu. Poslednými dvoma riaditeľmi STV volenými radou boli Radim Hreha a Štefan Nižňanský, čo aj sám autor komentára označil za tragickú voľbu. No a poslednými dvoma riaditeľmi RTVS volenými v parlamente boli Miloslava Zemková a Václav Mika. Rozdiel v kvalite je každému súdnemu človeku zrejmý.
Toto sú teda fakty. Viaceré som ešte pre obmedzený priestor nespomenul. Vrátane toho, že za našej vlády nedochádzalo k politickému ovplyvňovaniu vysielania a rušeniu diskusných relácii. Takýto je teda pravdivý „Karmický dlh pravice“ vo vzťahu k RTVS. Hrdo sa k nemu hlásim.