Nemecko je v súčasnosti krajinou s najväčším prebytkom bežného účtu platobnej bilancie, ktorý predstavuje takmer 8 percent HDP. Dominantnou otázkou sú dôvody vzniku prebytku, najmä vo svetle stagnácie ekonomického rastu krajín eurozóny a výrazných problémov s vonkajšou nerovnováhou mnohých iných krajín. Nemecko naozaj vyzerá v zástupe dlžníkov „nenormálne“. Výstižne pripomína porekadlo, že „vo svete, kde chodia všetci nahí, blázon je ten, kto chodí oblečený“.
Čím je teda nemecká ekonomika taká úspešná? V stručnosti, nemecká ekonomika je jednoducho konkurencieschopná a má lepšie výrobky, po ktorých je dopyt na celom svete. Prebytok na bežnom učte platobnej bilancie je sprevádzaný deficitom na finančnom účte. Nemecká ekonomika totiž vykazuje vyššie priváte a verejné úspory v porovnaní investíciami. V tomto zmysle je to ekonomika, ktorá funguje podľa učebníc ekonomickej teórie. V posledných rokoch vykazuje nemecká ekonomika aj rozpočtový prebytok.
Vysoký prebytok bežného účtu platobnej bilancie, alebo tiež vonkajšieho účtu, však spôsobuje veľké problémy vo svetovej ekonomike, predovšetkým v porovnaní s krajinami eurozóny. Preto sa naň valí kritika zo všetkých strán vrátanie Medzinárodného menového fondu, Európskej komisie či USA. Hlavný argument spočíva v tom, že euro je vzhľadom na výkonnosť nemeckej ekonomiky podhodnotené a jeho hodnota by mala stúpnuť. Čína bola a je pod tlakom rovnakých návrhov a čiastočne ustúpila tlaku najmä zo strany USA. Problémom nemeckej ekonomiky je, že nemá vlastnú menu a menové otázky patria ku kompetenciám ECB. Zhodnotenie eura by možno zhoršilo konkurencieschopnosť krajín, ktoré zápasia s deficitmi. Na druhej strane je legitímne položiť si otázku, prečo krajiny, ktoré majú autonómnu menovú politiku, nedokázali ovplyvňovať nerovnováhy v platobnej bilancii? Zrejme nie je možné všetko pripisovať len výmennému kurzu.
Aké sú alternatíve opatrenia na znižovanie prebytku Nemecka? Nemecko by malo zvýšiť agregátny dopyt, usporiť menej a investovať viac, a tak zvyšovať deficit plynúci z obchodnej výmeny. V tomto smere Nemecko už urobilo určité opatrenia, ktoré sú však vzhľadom na veľkosť prebytku v bežnom účte platobnej bilancie nateraz považované za nedostatočné. Ako v roku 1941 konštatoval John Maynard Keynes, „dlžníci musia reformy uskutočniť, ale veritelia iba môžu“. Skrátka, na rozdiel od dlžníckych krajín, Nemecko ako veriteľská krajina nie je pod takým tlakom reformy zrealizovať.