Slovenská pravica bola doteraz pri moci trikrát, ale vždy, keď ekonomika nutne potrebovala záchranu. Niet divu, že najprv Vladimír Mečiar a neskôr Robert Fico s radosťou stredopravé strany označovali za oligarchických sadistov, ktorí kopú len za bohatých a doslova sa tešia, keď môžu obyčajným ľuďom robiť zle. Nebola to pravda a o to viac prekvapí, keď takýto pohľad preberajú samotní stredopraví politici, osobitne takí, ktorí sa považujú za ekonomických liberálov.
Čo je liberalizmus
Podstatou ekonomického liberalizmu totiž nie je ani preferovanie bohatých pred ostatnými, ani odmietanie zmysluplnej regulácie, ani snaha za každých okolností ulahodiť podnikateľom. Je ňou predovšetkým dôraz na trhovú ekonomiku a najmä čo najotvorenejšiu hospodársku súťaž. Preto napríklad boj predsedu SNS Andreja Danka proti Uberu a RegioJetu nie je ani pravicový, ani liberálny a najmä nie je zmysluplný. Okrem úzkych záujmových skupín ubližuje všetkým ostatným.
Bývalá britská premiérka Margaret Thatcherová nie je mojím politickým vzorom, ale je fakt, že okrem bolestivých vecí zaviedla aj viaceré zmysluplné, a zároveň populárne opatrenia pre široké vrstvy občanov. Išlo napríklad o program odpredaja štátnych bytov ich nájomníkom, výhodný predaj akcií štátnych firiem radovým občanom či dereguláciu viacerých trhov a následné nižšie ceny pre spotrebiteľov. Aj vďaka tomu mohla jedenásť rokov sedieť v kresle premiérky a dokázala zmeniť politické a hospodárske smerovanie Veľkej Británie.
Začať od seba
Dobrá hospodárska politika tu má byť pre všetkých, nielen pre niektorých. Na rozdiel od populistov nepredáva prázdne sociálne balíčky, ale ani rovnako prázdne príbehy o tom, že naším hlavným problémom sú migranti a Európska únia. Cez víkend vo Francúzsku vyhral prezidentské voľby Emmanuel Macron, ktorý Francúzom povedal otvorene, že ak sa chcú mať lepšie, budú musieť svoje problémy prestať hádzať na iných a začať od seba. To sa však dá len vtedy, ak ľudia môžu politikom veriť, že myslia na celú krajinu.