Ak do ovzdušia vypúšťame rekordne vysoké hodnoty skleníkových plynov, je logické, že stúpa riziko vzniku prírodných katastrof. Otepľovanie, stúpajúca hladina morí a všade rozšírené zmeny v ekosystéme Zeme vplývajú na búrky, vietor a dažde. Dosah týchto zmien na ľudí a ekonomiky bude koncom mája jednou z prioritných tém stretnutia svetových lídrov na podujatí Globálna platforma pre znižovanie rizík katastrof v Mexiku.

Katastrofy, ktoré z 90 percent súvisia s klimatickými zmenami, dnes ročne stoja svetovú ekonomiku 520 miliárd dolárov a ročne uvrhnú do chudoby 26 miliónov ľudí. Za 22 rokov od prvej konferencie OSN o klimatických zmenách emisie skleníkových plynov dosiahli kriticky vysoké hodnoty a neveštili nič dobré pre tých, ktorí už žili na suchých územiach, pobrežiach s výskytom cyklónov, v záplavovom území, pod úrovňou nestabilných svahov alebo tam, kde sú závislí od vody z roztopených ľadovcov.

Za ten čas sa zdvojnásobil počet katastrof. Haiti prišlo pre hurikán Matthew o viac ako 600 obyvateľov a približne tretinu svojho HDP. Podľa nedávnych odhadov sa účet za obnovu vyšplhal na 2,8 miliardy dolárov. Pre krajinu, kde 60 percent populácie trie biedu, je to obrovská suma. Filipíny prišli o tisícky obyvateľov čiastočne kvôli pomalému prechodu tajfúna Haiyan a stúpajúcej hladine Tichého oceánu. Straty sa opäť rát

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.