Pojem dvojitý deficit, čiže rozpočtový deficit súbežne s deficitom na bežnom účte platobnej bilancie, sa dostal do centra pozornosti v 80. rokoch 20. storočia, a to najmä v súvislosti so Spojenými štátmi americkými, ktoré v oboch prípadoch zaznamenali vysoké schodky. Nárast deficitu na bežnom účte bol chápaný ako dôsledok zníženia daňového zaťaženia v súvislosti s daňovými reformami v tomto období. Nižšie dane viedli k zvýšeniu disponibilných príjmov a zároveň k vyššej spotrebe domácností na úkor zníženia úspor v ekonomike.
V súčasnom období sa svet nachádza v podobných problémoch a mnohé vyspelé a rozvíjajúce sa ekonomiky zápasia s fenoménom dvojitého deficitu alebo v prípade rozvojových ekonomík dokonca trojitého. Tieto ekonomiky sa totiž trápia aj s „devízovým“ deficitom, ktorý súvisí s nedostatkom konvertibilných mien. Práve preto sú síce domáce úspory potrebnou, ale nie postačujúcou podmienkou udržateľného vývoja bežného účtu v rozvojových krajinách.
Ani krajiny Európskej únie nie sú z hľadiska dvojitého deficitu výnimkou. Hoci vo svetovom meradle je výška ich rozpočtových deficitov a deficitov na bežnom účte relatívne priaznivá, mnohé z nich sú pod tlakom. Oba schodky pritom vedú k vytváraniu nového dlhu.
Prvým problémom je hľadanie príčiny vzniku súbežného deficitu. Schodok na bežnom účte súvisí s nadmernou spotrebou danej ekonomiky v porovnaní s jej príjmami vo vzťahu so svetom. Rozpočtový deficit môže byť spojený s daňovými únikmi, ktoré súvisia so zlyhaním štátu efektívne vymáhať príjmy od rezidentov. Alebo s daňovou reformou v dôsledku makroekonomických šokov, keď sa štát snaží stimulovať ekonomické aktivity súkromného sektora, avšak bez súbežných reforiem na strane výdavkov verejných financií. Tento vplyv môže byť krátkodobý, pokiaľ sú daňové stimuly efektívne nastavené a existuje nádej, že v neskorších obdobiach pribudnú do štátneho rozpočtu dodatočné príjmy.
Druhou dôležitou otázkou je, čo je pôvodcom? Hoci vzťah medzi rozpočtovým saldom a saldom bežného účtu je evidentný, určovať poradie kauzality je už komplikovanejšie. V samotných Spojených štátoch bol síce v 90. rokoch 20. storočia zaznamenaný prebytok štátneho rozpočtu, avšak bežný účet zostával v „červených“ číslach. Ani empirické práce nemajú jednoznačnú odpoveď na otázku, čo je príčinou a čo je dôsledkom, preto je dôležité riešiť oba deficity súčasne. V konečnom dôsledku závisí riešenie deficitov od príčiny ich vzniku, ako aj od možnosti ich financovania.