Súčasný spor arabských štátov a Kataru pripomína klasickú orientálnu rozprávku v štýle Tisíc a jednej noci. Katar v nej má byť popravený. No pretože ho nik vlastne popraviť nechce a nikto zároveň nemôže stratiť tvár, bude trest pod nejakou zámienkou vždy odložený. Alebo sa stratí meč. Alebo budú sviatky. Alebo sa bude čakať, až kým sa čakajúci neunavia čakaním. A pretože je to rozprávanie veľmi orientálne, budete musieť mať so mnou trpezlivosť.
Zápletka je zdanlivo jasná. Od 5. júna je Katar blokovaný troma zo siedmich štátov Perzského zálivu a Egyptom kvôli tomu, že „podporuje terorizmus“. Niežeby mal Katar práve vyberaný vkus pri výbere partnerov na svojej výplatnej listine. Avšak práve na Katar a jeho klientov sa obraciame, keď chceme zistiť kam boli unesení naši občania, ako s únoscami komunikovať, alebo čo tá či oná skupinka schádzajúca sa v jaskyni X či v kaviarni Z od nás chce.
Katarská superliberálnosť sa nám hodí a nie sme dostatočnými pokrytcami, aby sme im potom ich doširoka roztiahnuté náručie ešte vyčítali. Aj preto, že nikto iný z našich spojencov podobné služby neposkytuje. Niektorí by aj mohli, pretože platia tie isté skupiny, ktoré dnes vyčítajú Kataru.
Záhadný únos
Blokáda teda spočiatku vyzerala tak, že sa z Kataru do Emirátov dalo dostať ľahko, ale späť už len s Qatar Airways. Lietadlá inak nie sú plné, a to ani jedným smerom, pretože obyvateľstvo odmietlo brať tieto opakujúce sa hry vážne. Prvým výsledkom ekonomického tlaku bol teda až prebytok tureckej zeleniny, pretože Erdogan ihneď zvýšil dodávky bratskému štátu trpiacemu pod saudským ekonomickým nátlakom. Čo by kedysi Saddám alebo taká Castrova Kuba dali za takúto postmodernú blokádu.
Bezprostrednou príčinou súčasného sporu bol únos členov katarskej vládnucej rodiny. Tí nemali vlani žiadny lepší nápad, ako vyraziť si na lov do južného Iraku, kde ich ochranka vydala ozbrojený útočníkom. Ako obvykle, s touto záhadnou skupinou boli najviac schopní komunikovať samotní Katarčania. Ibaže tentoraz malo dôjsť k nezvyklej situácii. Katarčania zaplatili viac, ako chceli únoscovia. Údajne až jednu miliardu dolárov. Ale s podmienkou, že sa o dotáciu podelia s ďalšími skupinami, a teda príspevky de facto „preperú“. Rodinné klany ovládajúce štáty Zálivu po úniku tejto informácie doslova vybuchli.
Turci musia domov
Po začiatku blokády trvalo ešte ďalších 17 dní, kým si nahnevaní susedia katarského plynového magnáta odsúhlasili 13-bodový zoznam výčitiek. Požiadavky sa dali očakávať: poslať domov tureckých vojakov aj s ich zeleninou a obmedziť spoluprácu s Iránom, s ktorým Katar zdieľa obrovské offshorové plynové pole, dominantný zdroj príjmov. A okrem toho ešte zavrieť televíziu Al-Džazíra, všetky ďalšie katarské médiá, vydať na potrestanie každého významnejšieho opozičníka, ktorý sa do Kataru uchýlil, a podriadiť sa kontrolnému mechanizmu každý mesiac počas desiatich rokov.
Katarčania urobili presne to, čo sa dalo čakať. Len čo im „tajné požiadavky“ doručili Kuvajťania, ihneď ich uvoľnili do médií. A začali sa diať veci. Británia podporila Katar. Američania vyhlásili, že požiadavky musia byť zmiernené, a že to dohodnú. Prezident Trump povedal, že Katar je prístavom terorizmu. Jeho minister zahraničných vecí Tillerson zasa, že pochybuje o motívoch Saudov pri vyvolaní krízy. A nemecký minister zahraničia Gabriel to rovno označil za útok na demokraciu a slobodu tlače a musel sa vydať do Spojených arabských emirátov podporiť aj druhú stranu. Obchod je obchod.
Desať dní na splnenie požiadaviek ubehlo ako voda, nestalo sa nič, a ako v každej orientálnej rozprávke, lehota bola predĺžená. Teraz konečne uplynula. Opäť sa nestalo nič. Katar odpovedal tak, že odmieta odpovedať či odpovedal. Ak sa v tom strácate, diplomati Zálivu určite nie.
Vylúčenie Kataru
Teraz sa dá očakávať, že ministri krajín GCC, teda Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive, sa budú Kataru vyhrážať vylúčením. Nikto nebude presne vedieť, čo to znamená. Nakoniec Kataru „dočasne pozastavia členstvo“, čím sa pripravia o možnosť vynadať mu priamo, a budú sa teda musieť vrátiť k tomu, že pošlú Kuvajťanov vyjednávať.
Že by boli v rovnakej situácii ako pred ultimátom? To je jasné a je to jedno. Krajiny Zálivu sú totiž v neriešiteľnom pate. Neexistuje cesta, ktorá by im splnila priania, a preto musia tvoriť ilúziu činnosti, aby nestratili tvár. Situácia sa nezmení, kým niekto nespraví prekvapivú a nelogickú chybu.
Jednej sa teraz Katar vyhol. Mnohí neznalí mu navrhovali, aby priškrtil plyn svojim susedom. Najmä americká tlač špekulovala, čo sa stane, ak si v Dubaji neohrejú obed. Katarčania namiesto toho preukázali dokonalú znalosť miestnej mentality. Oznámili zvýšenie dodávok o 30 percent, čím ukázali „vznešenosť duše“ i to, že oni v žiadnom spore predsa nie sú. Kríza môže pokračovať.