V tejto diskusii sú „oni“ Nemci, Gréci, Brusel, ktokoľvek. „My“ sme tí Slováci, ktorí ťahajú vždy za kratší koniec, samozrejme. „My“ by sme nemali dovoliť, aby „oni“ robili toto, keď „oni“ urobia hento, pre „nás“ to nebude dobré.
Ono toto uvažovanie „oni vs. my“ máme asi dosť hlboko zakorenené v sebe. Nepracujúci Rómovia, ktorí žijú zo sociálnych dávok sú „oni“, tí, na ktorých „my“, pracujúci, doplácame.
Takmer nemobilný párik starších susedov boli tí „oni“, kvôli ktorým sme museli „my“, zdraví mladí susedia, riešiť bezbariérový prístup a skladať sa na jeho realizáciu.
Vytvárame si hranice medzi „nami“ a „nimi“ kdekoľvek a akokoľvek sa nám to práve hodí. Nie sme to „my“, ktorí potrebujú vyriešiť, aby časť našej populácie nežila v stredovekých getách a stala sa súčasťou rozvinutej civilizácie, ani to nie sme „my“, susedia, ktorí chceme zlepšiť kvalitu života „nám“, čo tu bývame a už vôbec sa necítime ako „my“, Európania, solidárni s „nami“, Európanmi, ktorí majú ekonomické problémy či komplikácie s prívalom migrantov.
Nedokážeme sa pozrieť z nadhľadu, vnímať širšie súvislosti či dlhodobejšie ciele. To je strašne krátkozraké. Veď „my“ raz budeme tí starší imobilní susedia a vtedy budú možno „oni“, tí mladí, riešiť, či sa nám poskladajú na výťah.
„My“ raz zostarneme či zlenivieme a vtedy budeme chcieť, aby „oni“, tí Rómovia, ktorých teraz odmietame vzdelávať a zamestnávať, sa nám skladali na dôchodky a pracovali namiesto nás. „Oni“ v Bruseli nás oberajú o práva a nanucujú nám pravidlá, ale možno raz to budeme „my“, tí, ktorí budú potrebovať „ich“ podporu a pomoc.
Čo to je? Malosť? Provinčnosť? Komplex? Kedy začneme samých seba vnímať ako Európanov? Normálne rovnocenných. Kedy povieme, že EÚ to sme „my“? Že to nie sú len „oni“?
Princíp národných štátov, národností či etník, ktoré chránia svoje záujmy pred inými národmi či etnikami, je už strašne starý a prežitý model. Odkedy sme v Únii, EÚ sme „my“ a nie „oni“.
„My“ musíme riešiť, keď máme „my“ problém. Ak majú problém Gréci či Nemci či Rómovia či suseda o paličke, máme problém „my“. Kým toto nepochopíme a neprijmeme, budeme stále riešiť, ako sú „oni“ tí zlí a „my“, samozrejme, tí dobrí, na „nich“ doplácame. No a takto sa „my“ teda dobre mať nebudeme.