Nedávny vývoj európskeho hospodárstva, a najmä grécka kríza, jasne preukázali, že v Európe nastal čas posilniť koordináciu hospodárskych politík.
Je nesporné, že prepojenosť a vzájomná závislosť našich ekonomík je väčšia ako kedykoľvek predtým, a to najmä v rámci eurozóny, ktorej súčasťou je dnes i Slovensko.
Napriek tomu, že prvé desaťročie fungovania eura bolo nesporne veľkým úspechom a spoločná európska mena bola "ochranným štítom" pre naše ekonomiky v čase hospodárskej a finančnej krízy, musíme pripustiť, že z hľadiska hospodárskeho dozoru existujú v eurozóne rezervy. Niektoré členské krajiny neboli schopné napriek kontinuálne vyvíjanému tlaku prijať politicky náročné opatrenia. Vhodná ekonomická klíma nebola dostatočne využitá na zníženie verejného dlhu a v niektorých prípadoch prišlo k prehliadaniu makroekonomických nezrovnalostí.
Dôsledky týchto nedostatkov sú dnes značne bolestivé: dva roky stačili na vymazanie dvadsaťročnej fiškálnej konsolidácie a finančná stabilita eurozóny ako celku sa ocitla v ohrození.
Uplynulé týždne preverili Európu, ktorá bola nútená v krátkom čase sa vyrovnať s mimoriadne naliehavou situáciou. Vďaka rozhodnosti krajín eurozóny Grécko v utorok dostalo prvú časť zo 110-miliardiovej pôžičky, ktorá mu má pomôcť prekonať aktuálnu krízu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že ide o pôžičku, ktorá je splatná spolu s úrokmi, a teda v konečnom dôsledku nebude stáť daňových poplatníkov na Slovensku ani cent.
Európska komisia predložila nový rámec na posilnenie koordinácie hospodárskych politík s cieľom zabezpečiť v Európe lepšiu fiškálnu disciplínu.
Plán Európskej komisie je postavený na troch základných pilieroch:
Po prvé musíme posilniť preventívne a nápravné mechanizmy Paktu stability a rastu, t. j. Dohody 16 krajín eurozóny o udržiavaní stability jednotnej európskej meny. Procedúra nadmerného deficitu zostane kľúčovým pravidlom paktu. Avšak do budúcnosti bude nevyhnutné zlepšiť jej účinnosť.
Uvedený mechanizmus by sa mal urýchliť a vyplácanie európskych fondov by malo byť v budúcnosti podmienené jeho plnením.
Musíme zabezpečiť, aby národné rozpočty boli v súlade s európskou dimenziou, a vďaka tomu neohrozovali stabilitu ostatných členských štátov eurozóny. Predmetná iniciatíva nie je, ako sa mnohí nesprávne domnievajú, snaha Bruselu o kontrolu národných rozpočtov. Je to proces prvého varovania, vďaka ktorému budeme môcť v predstihu odhaliť veľké rozdiely medzi jednotlivými krajinami, ktoré, ako ukázal grécky príklad, môžu ohroziť súdržnosť celej eurozóny.
Po druhé bude potrebné rozšíriť a posilniť kontrolné mechanizmy, ktoré nám umožnia vyrovnať sa s makroekonomickou nerovnováhou medzi členskými štátmi eurozóny.
Je potrebné vyvinúť spoľahlivý systém, ktorý nám v prípade príliš veľkej nerovnováhy umožní odporučiť krajinám eurozóny schválenie príslušných opatrení.
Nakoniec, v stredno- až dlhodobej perspektíve by sme mali predložiť rámec krízového manažmentu pre krajiny eurozóny.
Na stretnutí ministrov financií členských krajín EÚ bola na základe návrhu Európskej komisie dosiahnutá dohoda o vytvorení Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu na obdobie 3 rokov.
Tento mechanizmus bude pozostávať z dvoch častí:
Prvá časť, 60 miliárd eur, sa vzťahuje na článok 122 Lisabonskej zmluvy o výnimočných udalostiach mimo kontroly členských krajín. Druhá časť, ktorá môže dosiahnuť až 440 miliárd eur a bude tvorená z úverových záruk, je založená na medzivládnej dohode.
Okrem toho Medzinárodný menový fond by mal poskytnúť finančnú pomoc vo výške 250 miliárd eur.
Tento trojpilierový prístup možno označiť za "Konsolidačný pakt".
Verím, že tento pakt bude základom posilnenia európskej ekonomiky a bude prospešný všetkým členským krajinám eurozóny v čase, keď sa postupne zotavujeme z hospodárskej krízy.
Maroš Šefčovič, podpredseda Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a administratívu