Na úvod prognóza: na konci tohto desaťročia prestaneme súčasnú globálnu hospodársku krízu vnímať ako hrozbu pokračovania projektu zjednotenej Európy. Začneme sa na toto obdobie dívať ako na bod zlomu, ktorý viedol k silnejšej, integrovanejšej a prosperujúcejšej Európe.
Táto predpoveď sa môže zdať trochu pritiahnutá za vlasy, avšak pevne verím, že toto desaťročie bude naozaj patriť Európskej únii.
Únia prechádza azda najťažším obdobím od svojho vzniku. Verím však, že táto skúška ju ešte viac zocelí.
Prečo si to myslím? Najmä preto, že sme nepodľahli panike spojenej s problémami eurozóny. Podarilo sa nám prijať rýchle a rozhodné opatrenia a zaviesť nové pravidlá hospodárskeho riadenia, ktoré zaručia, že sa podobná kríza v budúcnosti nezopakuje.
Zaviedli sme nové ochranné mechanizmy a poskytli nevyhnutnú podporu krajinám s problémami. Dohodli sme sa na prehĺbení transparentnosti pri príprave rozpočtov, pokračujúcej podpore posilneného hospodárskeho riadenia a na opatreniach na zníženie verejného dlhu.
Chápem, že opatrenia sa verejnosťou vnímajú odlišnou optikou – vidia ju cez stratu pracovných miest a tvrdé úsporné kroky. Pozrime sa však na situáciu zo širšieho hľadiska. Už dnes možno pozorovať posun od čisto reštriktívnej politiky smerom k vyváženému prístupu, ktorý kladie dôraz na stimuláciu hospodárskeho rastu a tvorbu pracovných miest – práve to vnímam ako kľúčové z hľadiska posilnenia EÚ v klube elitných svetových ekonomík.
Na čom je založený môj optimistický postoj? EK 30. mája prijala spolu so odporúčaniami pre každú členskú krajinu aj opatrenia na podporu stability, rastu a zamestnanosti. Posolstvom je stabilizácia hospodárskej a menovej únie a znovunastolenie dôvery v euro. Dosiahnutie cieľa bude podmienené ešte hlbšou integráciou.
Po druhé, bude dôležité naplno zúročiť potenciál vnútorného trhu, ktorý sa nevyčerpal ani za 20 rokov existencie. Plná implementácia Smernice o službách, ktorá by priniesla zvýšenie európskeho HDP o 1,8 percenta, dokončenie jednotného digitálneho trhu či odstraňovanie cezhraničných prekážok v zdaňovaní – to sú výzvy, ktoré v sebe skrývajú potenciál rastu a miliónov pracovných príležitostí.
Po tretie, je potrebné podporovať stimuly na tvorbu pracovných miest, najmä v odvetviach ako sú informačné technológie, inovácie či zelená ekonomika. Keďže v EÚ existuje viac ako tri milióny voľných pracovných pozícií neobsadených z dôvodu nedostatku kvalifikovaných pracovníkov, je nevyhnutné zamerať sa na opatrenia smerujúce k prispôsobeniu vzdelávacích systémov potrebám trhu.
Po štvrté, musíme zabezpečiť, aby bola Európa schopná financovať svoj program na podporu rastu. To znamená, dohodnúť sa na novom viacročnom finančnom rámci, na vytvorení projektových dlhopisov, zamerať sa na štrukturálne fondy na podporu rastu. Ďalším opatrením by mohlo byť prijatie dane z finančných transakcií.
Toto všetko sú opatrenia, ktoré zlepšia prosperitu EÚ. Na národnej úrovni je potrebné zvýšiť investície do vedy a výskumu, podporiť vzdelávanie či zlepšiť úroveň zamestnávania mladých ľudí a žien.
Som presvedčený, že sa nám spoločne podarilo vytvoriť funkčnú bázu na konsolidáciu pozície EÚ ako najväčšej svetovej ekonomiky. Opatrenia, ktoré sú už v platnosti, spolu s odporúčaniami z konca mája zabezpečia, že európska ekonomika bude omnoho silnejšia a odolnejšia proti krízam.
Moja vízia v horizonte roku 2020 je teda optimistická – Európu vidím naďalej ako najsilnejšiu svetovú ekonomiku so zdravými verejnými financiami a udržateľným rastom, ktorý bude vychádzať z inovácií, moderných technológií a z dominantnej pozície EÚ z hľadiska svetového obchodu. Preto verím, že toto desaťročie môže ešte stále patriť EÚ!
Maroš Šefčovič,
podpredseda Európskej komisie