Rozpočet Európskej únie, tak, ako ho navrhla Európska komisia, je realistický a súčasne ambiciózny. Je odrazom spoločného želania, aby v časoch úsporných opatrení boli výdavky pevne pod kontrolou. V tom je jeho realizmus. Výdavky v rokoch 2014 až 2020 by sa podľa nášho návrhu rovnali presne jednému percentu hrubého domáceho produktu európskej dvadsaťsedmičky. Daňovníka to nebude stáť viac a vynaložené prostriedky sa zhodnotia.
Rozpočet Európskej únie nemá byť náhradou za to, čo by sa mohlo, alebo dalo urobiť na národnej úrovni. Investuje sa z neho do vecí, ktoré sú dôležité a nedajú sa financovať z rozpočtov členských štátov. Buď preto, že dostupné zdroje nepostačujú, alebo ide o projekty, ktoré si vyžadujú koordináciu medzi viacerými členskými štátmi. Rozpočet je pritom užitočným nástrojom na ich realizáciu. Výsledkom je hmatateľný vplyv na život Európanov.
Aj v tomto spočíva ambicióznosť navrhovaného rozpočtu. Najlepším príkladom je v tejto súvislosti finančný nástroj Connecting Europe zameraný na dobudovanie chýbajúceho prepojenia energetických, dopravných a digitálnych sietí. Prispeje sa ním na financovanie veľkých infraštruktúrnych projektov. Slovensko tak bude môcť profitovať zo zapojenia sa do európskych dopravných koridorov, a to tak Balticko-Jadranského koridoru, ako aj koridoru, ktorý spojí nemecký Hamburg s gréckou Lefkosiou. Významné je tiež zaradenie Slovenska do prioritných energetických koridorov, ktorými sa posilní bezpečnosť dodávok elektrickej energie i zemného plynu.
Základnou myšlienkou navrhovaného rozpočtu je predovšetkým inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. On je kľúčom k udržaniu dosiahnutej prosperity v čoraz viac konkurenčnom svete.
Obrovskou vzpruhou pre výskum a inovácie bude, ak sa do nich investuje 80 miliárd eur, ako navrhuje Európska komisia. Cieľom je podporiť európsku vedu a zvýšiť našu konkurencieschopnosť v špičkových odvetviach. Viac peňazí pôjde aj do vzdelávania a odbornej prípravy. Sem patrí tiež program Erasmus, ktorý napríklad len v akademickom roku 2009/2010 umožnil 2 151 študentom zo Slovenska rozšíriť si obzory štúdiom v zahraničí.
Rozpočet prispeje aj k modernizácii v poľnohospodárstve, ktoré sa má stať šetrnejším k životnému prostrediu. Tridsať percent priamych platieb farmárom bude podmienených používaním ekologických postupov. Navrhujeme spravodlivejšie rozdelenie pomoci pre pôdohospodárov v celej európskej dvadsaťsedmičke.
Lepšie sa budú využívať zdroje vynakladané na riešenie problémov spojených so zmenou podnebia. Navrhujeme totiž, aby sa klimatické aspekty zohľadňovali vo všetkých našich kľúčových politikách – od energetiky až po dopravu či výskum.
V oblasti vnútorných vecí sa financovanie zefektívni vytvorením nového migračného a azylového fondu a fondu pre vnútornú bezpečnosť. Prispelo by sa tak k posilneniu vonkajších hraníc únie, čím by sme mohli lepšie zvládať migračné vlny a mali tiež viac možností, ako spoločne postupovať v boji proti terorizmu a organizovanému zločinu.
A napokon nám nový rozpočet umožní preorientovať svoju vonkajšiu politiku. Na zásadné zmeny prebiehajúce u južných susedov Európskej únie budeme môcť primerane reagovať a podporovať ich. Zároveň nespúšťame zo zreteľa a prehlbujeme záväzky únie v oblasti miléniových rozvojových cieľov.
Uviedli sme len niekoľko dôvodov, pre ktoré si myslíme, že sa náš návrh zameriava na správne témy, a to v pravom čase. Debaty o rozpočte sú málokedy jednoduché a v súčasnej hospodárskej situácii budú pre nás zaťažkávacou skúškou. Európska komisia otvorila toto kolo diskusií s návrhom, ktorý je vyvážený a súčasne zameraný na budúcnosť. Pevne veríme, že to budeme môcť skonštatovať aj o diskusii, ktorá teraz bude nasledovať.
José Manuel Barroso, predseda Európskej komisie
Maroš Šefčovič, podpredseda Európskej komisie