Svetový rast ekonomiky sa spomaľuje už nejaký ten piatok. Svedčia o tom mnohé indikátory makroekonomického vývoja, ale aj odhady rôznych nadnárodných inštitúcií. V novembri sa pridala OECD, ktorá aktualizovala svoj odhad rastu svetovej ekonomiky v roku 2019 na úroveň 2,9 percenta.
To je najnižší globálny rast od vypuknutia krízy a aj ten OECD označila ako krehký. V najbližších dvoch rokoch pritom OECD žiadne výrazné zlepšenie neočakáva. Globálna ekonomika sa vplyvom viacerých faktorov dostala do stavu spomaľovania rastu.
V minulosti by centrálne banky začali uvoľňovať menovú politiku a podporovať rast znižovaním úrokov. Dnes však majú len obmedzený priestor na reakciu, keďže sa ešte stále nachádzajú v expanzívnej monetárnej politike. Pozornosť sa preto obracia smerom k vládam. OECD napríklad odporúča koordinovanú reakciu vlád a zvýšenie vládnych investícií, ktoré by pomohli naštartovať ekonomický rast a zvýšili budúci životný štandard. OECD však hovorí o štátnych investíciách, nie o míňaní vlády na aktuálnu spotrebu.
V podobnom duchu sa vyjadrila v prvom prejave nová prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová. Upozornila, že od finančnej krízy sa domáci dopyt nepodieľal na ekonomickom raste tak výrazne ako v minulosti. Silný domáci dopyt totiž dokáže zmierniť výkyvy v globálnom ekonomickom vývoji a stabilizuje ekonomiku. Aj ona odporúča zvýšiť vládne, ale aj súkromné investície.
Inak povedané – eurozóna sa roky spoliehala na zahraničný obchod ako ťahúňa ekonomického rastu. Ten však bol zasiahnutý obchodnými vojnami. Preto je čas obrátiť pozornosť a zdroje na podporu domácich investícií. Finančné trhy s napätím čakali, či a ako sa nová prezidentka vyjadrí k úrokovým mieram. Trhom vyslala signál, že pri nízkom ekonomickom raste žiadny rast úrokov nemajú očakávať. V dohľadnom čase je akékoľvek zvyšovanie sadzieb vylúčené.
ECB však bude monitorovať dosah nízkych či dokonca záporných úrokov na finančný sektor v eurozóne. Poisťovne, dôchodkové fondy či banky trpia nízkymi sadzbami čím ďalej, tým viac.
Napriek zhoršujúcim sa vyhliadkam svetového rastu akciové trhy aj v novembri rástli. Európske aj americké akciové indexy si zhodne pripísali zhodnotenie viac ako dve percentá. Japonský hlavný akciový index sa zhodnotil miernejšie, a to o 1,5 percenta. Naopak, pokles približne o dve percentá zaznamenali akciové indexy Hongkongu a Číny. Dôvodom bola vyostrujúca sa situácia spojená s občianskymi nepokojmi a protestmi.
Z globálneho hľadiska však akciové trhy pokračujú v impozantnom tohtoročnom raste. Európske aj americké trhy majú zhodnotenie nad 20 percent, japonský mierne pod touto hranicou. Po takomto raste je príchod korekcie čoraz pravdepodobnejším scenárom, najmä v prípade zhoršujúcich sa fundamentov reálnej ekonomiky.
Dlhopisový trh sa vyvíjal ako na hojdačke. Začiatkom novembra výnosy vzrástli, potom sa situácia otočila, výnosy z dlhopisov klesali a pár dní pred koncom mesiaca padli takmer na pôvodnú úroveň. Záver novembra však opäť priniesol rast výnosov.
Protichodný vývoj dlhopisových a akciových trhov sa premietol aj na dôchodkových fondoch. Kým negarantované fondy si za november pripísali zisky, ich garantované náprotivky poklesli.