Uplynulo takmer desať rokov odvtedy, čo prevzal zodpovednosť za Slovensko Robert Fico a, žiaľbohu, musím konštatovať, že išlo v zásade o premárnené roky. Zodpovednosť za to nesie najmä Robert Fico sám, ale nielen on.
Jeho Kolesíkovia v parlamentoch a Jahnátkovia vo vládach, jeho koaliční partneri v prvej vláde, ale aj my, stredopraví politici, kvôli ktorým sa z nádeje po roku 2010 stala len krátka, nevydarená epizóda so smutným koncom.
Najmä posledné štyri roky sú učebnicovým príkladom premárnenej šance. Robert Fico mal počas posledných rokov bezprecedentnú moc, a teda mohol zmeniť Slovensko k lepšiemu.
Zmenil ho, určite však nie k lepšiemu. Tieto riadky píšem v Kyjeve. Ťažko skúšaná Ukrajina sa zmieta v politickej kríze, koalícia sa rozpadla a nikto nevie, čo bude ďalej. Hlavnou príčinou politickej krízy je nejednotná koalícia, chýbajúce líderstvo a rozbroje medzi politikmi. Vlani, za prvý rok koaličnej vlády, v čase zúfalej potreby reforiem parlament s výraznou koaličnou väčšinou schválil len tretinu vládnych návrhov.
Vláda teda nemala potrebnú podporu v parlamente a teraz ju stratila úplne. Píšem o tom, aby sme si uvedomili ten rozdiel. Keby Fico chcel, tak by mu počas posledných štyroch rokov jeho smerácka osemdesiattrojka odhlasovala čokoľvek, aj to, že nebo je zelené a voda sa sype. Mohol zmeniť krajinu tak, ako len chcel.
Mal moc, akú nemal nikto pred ním a myslím, že ani po ňom. Ako s ňou naložil? Zlepšilo sa podnikateľské prostredie? Zvýšila sa vymožiteľnosť práva? Znížila sa korupcia a klientelizmus? Zlepšila sa kvalita služieb, školstva a zdravotníctva? Znížili sa dane a odvody? Znížili sa regionálne rozdiely? Riešil sa rómsky problém? Zlepšila sa medzinárodná prestíž a pozícia Slovenska? Dovoľte mi ešte jedno porovnanie, porovnanie Ficovej éry s Dzurindovou érou, teda s rokmi 1998 – 2006.
Toto obdobie premárnenými rokmi určite nebolo. Vďaka vyvedeniu Slovenska z izolácie a odstráneniu integračného manka, vďaka odvážnym a potrebným reformám sa Slovensko stalo jednou z najúspešnejších postkomunistických krajín. Nebolo to jednoduché, a to aj preto, že sa tieto zmeny robili v širokých koaličných vládach.
V prvej Dzurindovej vláde bolo v skutočnosti deväť strán, v druhej štyri. Nepíšem to preto, že sa chcem vracať do minulosti, ale aby sme sa poučili do budúcnosti. My voliči pred voľbami a v nich a stredopraví politici po nich. Už o 12 dní rozhodneme, či sa premárnené obdobie končí, alebo sa predlžuje o ďalšie štyri roky. Veľa šťastia, Slovensko!