Ak sa Briti v blížiacom sa referende rozhodnú pre odchod krajiny z EÚ, nebude to z ekonomických dôvodov. Môžu hlasovať za odchod, pretože chcú plnú suverenitu, neznášajú Brusel alebo chcú, aby sa migranti vrátili domov. Ale nie preto, že očakávajú väčšie hospodárske prínosy.
Spočiatku sa zdalo, že tábor zástancov brexitu drží dve silné ekonomické karty. Prvou bola skutočnosť, že Briti odmietajú čisté fiškálne transfery do zvyšku EÚ – tie dnes dosahujú výšku 0,4 percenta britského HDP. Druhou kartou bol žalostný stav ekonomiky kontinentálnej Európy. Čo sa týka rastu HDP, zamestnanosti či inovácií, ostatné krajiny únie v priemere za Britániou zaostávajú. Hoci sa členstvo v únii kedysi pokladalo za bránu k prosperite, stále častejšie sa považuje za brzdu pokroku. V poslednom čase sa však ekonomická argumentácia pre brexit vytratila z boja. Jej zástancovia horko-ťažko vysvetľujú, aké obchodné a partnerské dohody – a či vôbec nejaké – by Británia mohla uzavrieť s EÚ. Nieto, v čom by takéto dohody predčili súčasné usporiadanie. Ťažko tvrdiť, že by odchod z únie mohol byť pre Britániu ekonomickou vzpruhou. Alebo, že by jej aspoň podstatne neuškodil.
Väčšina štúdií ukazuje, že odchodom z únie by Británia významne utrpela. Britskí vývozcovia by skončili s menším podielom na veľkom európskom trhu a boli by vyradení z únijných dohôd zabezpečujúcich prístup na významné medzinárodné trhy. Británia by si síce s týmito partnermi mohla dojednať nové dohody, no to by si vyžiadalo určitý čas a pri rokovaní osve by mala slabšiu vyjednávaciu silu. To znamená, že by Británia menej obchodovala s EÚ i partnermi mimo EÚ. Platila by vyššie ceny za vstupy a spotrebný tovar. Slabšie zapojenie britských firiem do globálnych hodnotových reťazcov by podlomilo produktivitu. Cena v zmysle ušlého HDP by bola 5- až 20-krát vyššia ako úspory plynúce z neprispievania do rozpočtu únie. A to nie je práve lákavá ponuka.
Referendum je vzhľadom na jeho ďalekosiahle dôsledky pre vzťahy Británie s Európou dôležité samo osebe. No prinesie aj všeobecnejšie ponaučenie. Ak sa britskí voliči rozhodnú z únie odísť, bude zrejmé, že racionálne ekonomické argumenty majú menšiu váhu než emotívne výzvy. Takýto výsledok by populistické sily vo svete – od Talianska až po USA – povzbudil k presadzovaniu izolacionistických politík, ktoré sú ekonomickým nezmyslom. Ak sa chcú politické strany hlavného prúdu takým silám postaviť, musia si poradiť s tým, že hoci majú na svojej strane fakty, nedokážu ponúknuť dostatočne pôsobivú predstavu, ktorá by voliča presvedčila zvoliť si ekonomickú otvorenosť.
Hlasovanie britských občanov za zotrvanie v EÚ by malo opačný účinok. Zdôraznilo by, že nech už ľudia určitú politiku či entitu vnímajú akokoľvek negatívne, rozum a logiku nemožno zahodiť do koša. Britské referendum bude dôležitým testom toho, či sa demokratické hlasovanie vo vyspelých krajinách riadi ekonomickým rozumom, alebo bulvárnymi vášňami.