Turecko roky ticho tolerovalo, ako sýrski rebeli – vrátane islamských extrémistov – pašovali zbrane a bojovníkov cez turecko-sýrske hranice. Napriek obavám západných spojencov Turci verili, že džihádistov dokážu udržať v medziach – a za prioritu si stanovili zvrhnutie Asadovho režimu.
No hneď ako sa Turecko v polovici roku 2015 stalo terčom série bombových útokov ISIS, prezident Erdogan na južnej hranici zasiahol a zároveň umožnil USA prístup k vojenským základniam, z ktorých mohli bombardovať pozície džihádistov. No aj potom sa ISIS len zriedka prihlásil k bombovým útokom v Turecku – na rozdiel od útokov v iných krajinách. Trvalo to až do novoročného útoku v Istanbule.
ISIS tým reaguje na tureckú intervenciu – na uzavretie hraníc a vojenský zásah proti svojim pozíciám na sýrskej strane hranice. No má to aj hlbší dôvod – nové turecko-ruské spojenectvo, ktoré dnes najväčšmi pretvára podobu konfliktu. Koncom roku 2016 Turci upustili od podpory sýrskych rebelov v Aleppe, čo pomohlo Asadovmu režimu a jeho spojencom – vrátane Ruska, Iránu a šiítskych milícií z Libanonu a Iraku – opäť ovládnuť toto strategicky dôležité mesto. Sýrsky konflikt sa zmenil na zástupnú vojnu zahŕňajúcu všetky regionálne aj svetové mocnosti, ktorých záujmy sa občas prekrývajú a občas vytvárajú viacero konfliktov.
Erdoganovo zblíženie s Putinom dostalo Turecko spoľahlivejšie do hľadáčika džihádistov. No táto politika mala dôsledky aj doma. V polovici decembra spáchal turecký policajný dôstojník mimo služby atentát na ruského veľvyslanca počas jeho návštevy v ankarskej galérii. Strelec počas útoku kričal „Boh je veľký“ a „nezabudnite na Aleppo!“. Erdogan a Putin po útoku zdôraznili, že vražda neovplyvní rozvíjajúce sa rusko-turecké vzťahy. A do niekoľkých dní oznámili, že v Sýrii vyrokovali ďalšie prímerie. Po novoročnom útoku v Istanbule už ISIS vydal stanovisko, v ktorom reagoval na rastúcu tureckú úlohu v sýrskom konflikte, varujúc: „Odpadlícka vláda v Turecku musí vedieť, že krv moslimov preliata ich lietadlami a delami vznieti oheň v ich vlastnom dome.“
Turecké vojská sa aktuálne snažia vytlačiť bojovníkov ISIS z mesta Al-Bab severne od Aleppa. Ide o poslednú dŕžavu džihádistov v blízkosti tureckých hraníc. Tvrdé boje o Al-Bab však pripravujú pôdu aj pre bitku medzi sýrskymi rebelmi podporovanými Turkami a YPG – kurdskými bojovníkmi podporovanými Američanmi. YPG je súčasťou koalície povstalcov, ktorá vedie ofenzívu proti Rakke, hlavnému mestu ISIS. Kampaň podporujú americké stíhačky a špeciálne jednotky.
Ešte v decembri sa tureckí lídri sťažovali, že Washington takúto leteckú podporu neposkytuje aj tureckým vojskám pri postupe na Al-Bab. Prešlo len niekoľko dní a leteckú podporu Turkom začali poskytovať Rusi. Flirtovanie s Ruskom je Erdoganovým odkazom novej administratíve Donalda Trumpa – Ankara má aj iné možnosti, ak USA budú aj naďalej podporovať Kurdov.