Slnečný septembrový deň, na čerstvo dokončenej vozovke pri Ilave sa zhromažďuje hlúčik nedočkavcov. O chvíľu prichádzajú: jedna z najkrajších žien sveta v priliehavom sivom nohavicovom kostýme a dobre naladený „len on“.
Claudia Schiffer vykúzli jeden zo svojich očarujúcich úsmevov a spoločne s mužom v čiernom obleku prestriháva pásku na novom diaľničnom úseku. Ten následne mladú ženu vyzvŕta pri hrajúcej hudbe, dokonca ju schytí do náručia ako nevestu.
Topmodelka sa smeje (aj keď ktovie, čo sa jej preháňa hlavou), fotoaparáty okolostojacich cvakajú ako o život, dav nadšene tlieska. Dnes sa mnohí pri pohľade na zábery z 10. septembra 1998 už len uškrnú a v duchu si povedia „taká bola doba“.
Boli to časy veľkých zmien, veľkých gest, no aj veľkého strachu a obáv. Muž, ktorý uveril vlastnej predstave o sebe ako o otcovi slovenskej štátnosti, ju niekoľko dlhých rokov úspešne šíril okolo seba. A kým ho na mítingoch oslavovali davy ako novodobého mesiáša, Slovensko sa vzďaľovalo demokratickej Európe. Poďme sa pristaviť a pripomenúť si to, na čo by sme nemali zabúdať.
Zastavenie prvé: od VPN k HZDS
Štrngajúce námestia zastihli Vladimíra Mečiara ako podnikového právnika
v Skloobale Nemšová. S koncom komunistického režimu zacítil podobne ako mnoho ďalších príležitosť posunúť sa. Ambície ani ctižiadostivosť mu nikdy nechýbali. Rečnícky talent a nepopierateľná charizma sa ukázali pre nádejného politika 90. rokov ako skvelá devíza.
Rýchlo tiež pochopil, že ak chce niečo dosiahnuť, musí o svojej pravde presvedčiť masy. Už prvé slobodné voľby v júni 1990 dokázal pretaviť do vysokej funkcie. Ako člen víťaznej Verejnosti proti násiliu sa preboxoval až na post predsedu slovenskej vlády v rámci česko-slovenskej federácie....
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.